oPeniazoch.sk, TASR Foto: getty images
Súdny dvor Európskej únie v utorok rozhodol o tom, že poľská daň v sektore maloobchodného predaja a maďarská daň z reklamy neporušujú právo Únie v oblasti štátnej pomoci.
Súdny dvor zároveň oznámil, že zamietol odvolania Európskej komisie (EK) a potvrdil predošlé rozsudky Všeobecného súdu, nižšej súdnej inštancie súdneho orgánu EÚ.
Poľsko zákonom zo septembra 2016 zaviedlo daň v oblasti maloobchodného predaja. Základom tejto dane je mesačný obrat dosiahnutý maloobchodníkom z predaja tovaru spotrebiteľom v sume prevyšujúcej 17 miliónov poľských zlotých (PLN), čo je okolo 4 milióny eur. Táto daň obsahuje dve pásma: sadzba vo výške 0,8 % sa uplatňuje na obrat od 17 do 170 miliónov PLN a sadzbou vo výške 1,4 % je zaťažená časť obratu presahujúca poslednú uvedenú sumu.
Eurokomisia v júni 2017 dospela k záveru, že táto progresívna daň predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom EÚ, a prikázala Poľsku pozastaviť všetky platby vyplývajúce z tejto dane.
Všeobecný súd EÚ však v máji 2019 rozhodol, že EK sa nesprávne domnievala, že zavedenie progresívnej dane z obratu dosiahnutého maloobchodným predajom poskytuje selektívnu výhodu podnikom dosahujúcim nižší obrat súvisiaci s touto činnosťou a že nemohla kvalifikovať predmetné daňové opatrenie ako novú pomoc.
Maďarsko zákonom z augusta 2014 zaviedlo progresívnu daň z príjmov súvisiacich so šírením reklamy. Základom dane je čistý obrat šíriteľov reklamy (tlač, audiovizuálne médiá či prevádzkovatelia reklamných plôch) pôsobiacich v Maďarsku, pričom táto daň pôvodne obsahovala pásmo šiestich progresívnych sadzieb podľa obratu. To bolo neskôr upravené iba na dve sadzby.
Komisia v novembri 2016 dospela k záveru, že daňové opatrenie prijaté Maďarskom predstavuje z dôvodu svojej progresívnej štruktúry, ako aj možnosti odpočítania prenesených strát štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom EÚ, a nariadila okamžité a účinné vymáhanie poskytnutej pomoci od jej príjemcov.
Všeobecný súd EÚ však v rozsudku z júna 2019 rozhodol, že EK sa nesprávne domnievala, že predmetné daňové opatrenie a mechanizmus čiastočnej odpočítateľnosti prenesených strát predstavujú selektívne výhody.
Veľká komora Súdneho dvora EÚ v dvoch rozsudkoch vyhlásených 16. marca 2021 zamietla odvolania EK podané proti uvedeným rozsudkom. Súd odmietol výhrady eurokomisie a v oblasti štátnej pomoci potvrdil zásadu stanovenú v základných slobodách vnútorného trhu, podľa ktorej členské štáty môžu za súčasného stavu harmonizácie daňového práva Únie zaviesť daňový systém, ktorý považujú za najvhodnejší. Uplatnenie progresívneho zdaňovania založeného na obrate patrí do voľnej úvahy každého členského štátu za predpokladu, že podstatné znaky predmetného opatrenia nie sú zjavne diskriminačné.
