V zamestnávaní zdravotne znevýhodnených je SR na chvoste EÚ

V zamestnávaní osôb so zdravotným znevýhodnením je Slovensko na chvoste Európskej únie (EÚ). Poberatelia invalidných dôchodkov, ťažko zdravotne postihnutí alebo osoby liečené na chronické ochorenia bez formálneho štatútu invalidity pritom tvoria významnú časť populácie.

Ich integrácii by výrazne pomohlo posilnenie spolupráce medzi vládnymi inštitúciami, mimovládnym sektorom, zamestnávateľmi a odbormi. Slovensko by sa mohlo inšpirovať napríklad Nórskom, ktoré má odlišný prístup k zamestnávaniu osôb so zdravotným znevýhodneným. Vyplýva to zo zistení Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) a nórskej univerzity University of South-Eastern Norway (USN).
"Už v roku 2011 bola miera zamestnanosti populácie bez zdravotného znevýhodnenia 63 %, pričom u osôb so zdravotným postihnutím malo zamestnanie len 32 %," vyčíslili výskumníci. Napriek tomu, že ide o verejný záujem, v otázke ich pracovnej integrácie majú zodpovedné úrady vymedzené kompetencie, pričom ich pohľad na proces integrácie sa líši. Na Slovensku sú rozšírené chránené dielne a sociálne podniky. "Časť relevantných štátnych aj mimovládnych organizácií aktívne bojuje za posilnenie tohto inštitútu chráneného zamestnávania. Pritom však zdôrazňujú efektívnejšie nástroje pri prechode osôb so zdravotným znevýhodnením z chránených pracovísk na otvorený trh práce," podotkli odborníci.
Nórsky prístup však podľa nich dosahuje lepšie výsledky pre spoločnosť. Účasť zdravotne znevýhodnených je tam na trhu práce považovaná za samozrejmosť. Namiesto chránených pracovísk sú hneď umiestnení priamo na otvorený trh práce. Kompetencie v ich integrácii sú delegované na zamestnávateľov, ktorí sú výraznejšie zapojení do tvorby politík integrácie aj do samotného procesu, a to v úzkej spolupráci s odbormi, rehabilitačnými centrami a úradmi práce.
"Každá zmena sa začína spoluprácou medzi dotknutými inštitúciami, ktorej ani na Slovensku nič nebráni. Preto by sme si mohli zobrať príklad z nórskej skúsenosti a systematicky budovať spoločné aktivity zamestnávateľov, odborov, mimovládnych organizácií, poskytovateľov služieb zamestnanosti a iných relevantných organizácií," podotkla riaditeľka CELSI Marta Kahancová.

Súvisiace články

Aktuálne správy