Strata príjmu ako dôvod odmietnutia plošného testovania

Diskusia 11  
Strata príjmu ako dôvod odmietnutia plošného testovania
Zdroj: Sophistic Pro finance
Foto: SITA/AP;getty images


21. 10. 2020 - Slováci si neodkladajú peniaze bokom. Povinné testovanie a nariadená karanténa môže mnohých zaskočiť.

Kríza spojená s ochorením COVID-19 môže vrátiť Slovensko o sedem rokov nazad. Práve vtedy bol počet ľudí, ktorí nemali na horšie časy nasporené takmer nič, podstatne vyšší ako v súčasnosti. Kým podľa najnovších dát Eurostatu nemá vytvorenú rezervu až 30 percent ľudí, druhá, aktuálne prebiehajúca vlna pandémie, môže situáciu ešte zhoršiť. Predpokladá to poradenská spoločnosť Sophistic Pro finance. A dokonca hovorí aj o tom, že nulové či veľmi nízke finančné rezervy môžu spôsobiť, že ľudia odmietnu absolvovať plošné testovanie na koronavírus, o ktorom aktuálne hovorí vláda. Dôvodom sú obavy zo straty príjmu.

Testovanie môže v rodinách prehĺbiť finančné ťažkosti
„Hoci je situácia v našej krajine ohľadom tvorenia rezervy na nepredvídateľné situácie dlhodobo žalostná, predsa len rokmi postupne dochádzalo k miernemu zlepšeniu. Druhá vlna koronakrízy nás však vráti do roku 2013, kedy nečakaným finančným výdavkom nevedelo čeliť takmer 40 percent ľudí. A toto je optimistický pohľad, realita môže byť ešte horšia,“ tvrdí Radoslav Valko, krajský riaditeľ a spolumajiteľ Sophistic Pro finance. Ako ďalej vysvetľuje, väčšina ľudí sa na horšie časy nepripravuje a keď nastanú, žiadajú o pomoc iných či vládu. 

O to, že sa v tvorbe finančnej rezervy vrátime sedem rokov späť, sa postarajú vládne opatrenia ešte z prvej vlny pandémie na jar tohto roka. Inými slovami: ľudia, ktorí si zvykli odkladať peniaze bokom, dnes nemajú z čoho a väčšina z tých, ktorá by si aj šetriť mohla, tak nebude robiť ani naďalej. A to aj napriek tomu, že vidí aktuálnu zlú situáciu. 

Strata príjmu ako dôvod odmietnutia plošného testovania

 

Finančnú situáciu rodín môže podľa Sophistic Pro finance skomplikovať aj navrhované plošné testovanie, ktoré chce vláda začiatkom novembra. „Na jar tohto roku si tí, ktorých zasiahla prvá vlna pandémie, mohli odložiť splátky hypoték, úverov, či lízingov, mohli čerpať pandemickú OČR. Aktuálne síce také kritické opatrenia, aké sme zažili v tom období, vláda nerealizuje, no mnohé odvetvia sú zasiahnuté a príjmy rodín trpia. Preto sa obávame, že veľa ľudí z dôvodu, aby sa nezistilo, že sú pozitívni a nebudú môcť nastúpiť do práce, odmietnu testovanie absolvovať. Hrozilo by im totiž, že nebudú mať z čoho splácať pôžičky a platiť bežné výdavky na chod domácnosti,“ obáva sa Radoslav Valko. Vo vzťahu k úspechu prípadného plošného testovania je preto extrémne dôležité, ako sa k takýmto ľuďom vláda postaví. Podľa Radoslava Valka je dôležité, aby štát Slovákom, ktorí ostanú v karanténe, 100-percentne nahradil výpadok príjmov či im plne preplatil PN.

Slováci sú častokrát nepoučiteľní
Otázne zostáva však to, či po opätovnom zlepšení ekonomickej situácie krajiny i finančnej situácie rodín dôjde k tomu, že sa Slováci poučia a začnú šetriť. „Aj po dlhých rokoch praxe ma neustále prekvapuje postoj ľudí. Absolútne si neuvedomujú potrebu vytvárania finančnej rezervy. Keď opäť nastanú lepšie časy – nešetria a míňajú všetko, čo majú,“ hovorí  Radoslav Valko, ktorý pôsobí vo finančnom sektore 20 rokov. Ako ďalej tvrdí, uvedomuje si zlú situáciu mnohých ľudí, ktorí sa kvôli vládnym opatreniam ocitli takmer bez financií, no zároveň dodáva, že v mnohých prípadoch sa pod to podpísal aj ich zlý prístup k financiám a sporeniu. 

Šetria si skôr starší ľudia
Podľa skúsenosti Sophistic Pro finance platí, že šetriť chcú skôr starší ľudia. A tiež naopak – čím je človek mladší, tým má potrebu odkladať peniaze bokom menšiu. „Faktom je, že starší ľudia si prežili náročné obdobia a tak neustále myslia na budúce riziká, ktoré im hrozia. Dnešní mladí ľudia však viac ako svojich rodičov či starých rodičov počúvajú ľudí zo showbiznisu či influencerov, ktorí im radia, čo majú nakupovať, avšak takmer vôbec ich neupozorňujú na potrebu sporenia si na horšie časy,“ dodáva Radoslav Valko s tým, že svoju úlohu v tomto smere neplní ani štát. „Keby bolo už od útleho veku deťom objasňované to, že len míňanie zarobených financií nevedie ku kvalitnému a prosperujúcemu životu a tiež by sa na školách učila finančná gramotnosť, situácia by sa zásadne zlepšila.“