oPeniazoch.sk, TASr Foto: SITA/Branislav Bibel
Slovensko potrebuje zlepšiť daňovú disciplínu a zaistiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. K tomu by mali prispieť viacročné výdavkové stropy a do roku 2030 by sa mal zvýšiť podiel majetkových daní na priemer Európskej únie a, naopak, na priemer EÚ by mal klesnúť podiel daní, ktoré sú škodlivejšie pre ekonomický rast. Zníženie daňového klinu nízkopríjmových zamestnancov má zase uľahčiť ich zamestnávanie. Počíta s tým dokument Moderné a úspešné Slovensko z dielne Ministerstva financií (MF) SR.
V oblasti daní by sa mali uskutočniť viaceré reformy, pretože daňový systém nevie podľa MF SR reagovať na dlhodobé výzvy dostatočne pružne a je čoraz menej konkurencieschopný. "Slovensko sa stále väčšmi spolieha na dane, ktoré výraznejšie brzdia ekonomickú aktivitu. Naopak, majetkové a spotrebné dane, ktoré sú menej škodlivé pre hospodársky rast, sú využívané relatívne menej," uvádza sa v dokumente. Prioritou vlády preto bude pro-rastový daňový mix. "Férovejšie a adresnejšie zdanenie majetku v súlade s jeho trhovou hodnotou spolu s vyššími daňami zo spotreby a zdanením negatívnych externalít vytvorí priestor pre zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, ktoré zlepší zamestnávanie nízkokvalifikovaných a podporí sociálnu inklúziu," píše sa v materiáli. Prehodnotiť sa má napríklad účelnosť daňovo-odvodových výnimiek a úľav.
Medzi opatrenia na rok 2020 sa dostalo napríklad zdanenie fyzických osôb, ktoré presúvajú zisky do schránok v daňových rajoch. Legislatívny proces sa už v tomto smere začal. V budúcom roku sa má pracovať na zdanení emisií CO2 pri autách a zdanení vonkajšej reklamy. V roku 2022 by mal byť superodpis produktových investícií a inovácií, mala by sa uskutočniť daňová reforma na zníženie zdanenia práce, v roku 2023 by sa malo uskutočniť férové zdanenie nehnuteľností podľa ich hodnoty.
Slovensko stále zaostáva aj v boji proti daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty. Finančná správa má robiť odpočet efektívnosti v boji proti daňovým únikom. Okrem toho sa majú posilniť analytické kapacity a procesy finančnej správy sa majú digitalizovať. Register daňových subjektov má byť vyčistený o neaktívne subjekty.
Dokument hovorí aj o zjednodušení platenia daní a odvodov. "Viaceré kroky spojené s využívaním digitálnych služieb pri plnení daňových povinností spolu s prístupnejšími verejnými záväznými stanoviskami finančnej správy povedú k zvýšeniu právnej istoty a zjednodušeniu platenia daní," uvádza sa v dokumente. Obnoviť sa má aj vízia jednotného výberu daní a odvodov od januára 2024, ktorá má podľa MF SR zásadný potenciál šetriť náklady štátu, podnikateľov a firiem. Od roku 2022 by mali byť zavedené e-faktúry a začať by mala aj pilotná fáza vybraných predvyplnených daňových priznaní.
V oblasti fiškálnej disciplíny majú byť ukotvené výdavkové stropy v ústavnom zákone, zavedené majú byť výdavkové stropy a tie by sa mali implementovať v programe stability tak, aby sa zachytil celý rozpočtový cyklus na rok 2023.
V oblasti vyhodnocovania fiškálnych rizík má byť ku koncu tohto roka zverejnený "rozpočet pre ľudí", tiež má byť schválená stratégia riadenia dlhu na roky 2021 až 2024. V januári budúceho roka má byť zverejnená metodika na výpočet chýbajúcich prvkov čistého bohatstva, od júla budúceho roka má byť zákonná povinnosť pravidelného zverejňovania polročnej správy o rozpočte.
Slovensko trápi starnutie populácie. V súčasnosti na jedného dôchodcu pripadajú štyria produktívni ľudia, o 10 rokov to už budú len traja. Okrem toho súčasný systém podľa dokumentu umožňuje špekulovať, platiť nízke odvody a získať rovnaký dôchodok. "Udržateľnosť dôchodkového systému sa dodatočne zhoršila z dôvodu zmien prijatých v rokoch 2019 a 2020, ktoré zvýšili očakávané výdavky na dôchodky. V budúcnosti bude stredná dĺžka života v starobe rásť. Pri zastropovaní dôchodkového veku budú ľudia na dôchodku dlhšie, čo zvýši výdavky na dôchodky," konštatuje materiál. Preto je podľa dokumentu potrebné naviazanie dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života.
Zavedenie čiastočných dôchodkov od januára 2022 umožní poistencom postupný odchod z trhu práce. "Pozitívne ovplyvnia participáciu starších na trhu práce. Čiastočný dôchodok umožní znížiť pracovný úväzok a pri dlhšej kariére so súbehom s dôchodkom si jednotlivec zníži riziko neadekvátneho dôchodku vo vyššom veku," píše sa v dokumente.
Výška minimálneho dôchodku na Slovensku rastie rýchlejšie než starobné dôchodky. Preto by sa mal naviazať jeho rast späť na rast životného minima. "Zároveň s cieľom predchádzať špekuláciám sa určí minimálny odvod na starobné poistenie ako podmienka na získanie kvalifikovaného obdobia pri výpočte minimálnych dôchodkov," uvádza dokument s tým, že tieto zmeny by sa mali uskutočniť ešte v tomto roku.
Zmeny sa majú opäť uskutočniť v druhom dôchodkovom pilieri. "Zavedenie predvolenej sporiacej stratégie prinesie efektívne rozloženie aktív sporiteľom medzi akcie a dlhopisy, ktoré im zvýši výnosy zohľadňujúc ich vek. Výkonnosť fondov sa zároveň bude porovnávať s referenčnými indexmi," navrhuje materiál.
Reforma výplatnej fázy sporenia v druhom pilieri má odstrániť riziká neadekvátneho dôchodku vo vyššom veku. "Zmena nastavenia výplatnej fázy obmedzí možnosť jednorazového výberu úspor a podporí sa dlhodobé poberanie dôchodku z druhého piliera," uvádza dokument.
Automatický vstup do druhého piliera má zase zabezpečiť podľa dokumentu rozloženie zdrojov príjmov jednotlivcov na dôchodok. "Novovstupujúci na trh práce budú mať možnosť v obmedzenom čase vystúpiť a zotrvať výlučne v prvom pilieri. Iný výstup z druhého piliera nebude umožnený. Definovanie garantovanej minimálnej sadzby povinných príspevkov do druhého piliera zabráni znižovaniu úlohy druhého piliera v dôchodkovom systéme," navrhuje materiál.
Ľudia tiež majú byť pravidelne lepšie informovaní o očakávanej výške dôchodku zo všetkých troch pilierov. Rozpočtová rada má tiež pravidelne publikovať hodnotiacu správu dôchodkového systému.
