oPeniazoch.sk, theconversation Foto: SITA/AP;getty images
Počas lockdownu nebolo cestovanie iba vzdialeným snom, bolo dokonca protiprávne. Podľa niektorých názorov koronavírus navždy zmení spôsob nášho cestovania. COVID-19 určite spôsobil, že z cestovania sa stáva morálna dielema.
Mnoho krajín zmiernilo obmedzenia blokovania počas sezóny letných dovoleniek a školských prázdnin. Ľudia sa ale vyhýbali leteckej doprave a volili cestovanie autom, či dovolenku doma. V polovici augusta 2020 poklesli globálne lety o 47 % oproti predchádzajúcemu roku. Aj napriek tomu státisíce ľudí dovolenkovali v zahraničí, a až potom sa ich náhle dotkli prísne karanténne opatrenia a náhle návraty domov. Hanba za využitie lietadla je už vo Švédsku národným športom a hanbenie sa za dovolenku sa stalo dokonca presadzuje aj v USA.
Na základe tejto morálnej paniky Barbados zaviedol „uvítacie víza“, ktoré umožňujú návštevníkom zostať v krajine a pracovať na diaľku až 12 mesiacov. Premiérka Mia Mottleyová vysvetlila, že za iniciatívou je COVID-19, ktorý sťažuje krátkodobé návštevy z dôvodu časovo náročného testovania a potenciálu karantény. Ale to nie je problém, ak môžete zostať na niekoľko mesiacov a pracovať v karanténe s plážou na dosah ruky. Tento trend sa rýchlo šíri aj do ďalších krajín. Bermudy, Estónsko a Gruzínsko rovnako zaviedli takýto druh vzdialených pracovných víz. Takéto kroky menších národov môžu zmeniť navždy naše pracovné fungovanie aj dovolenky. Mohlo by to mať aj dopad na to, koľko ľudí bude rozmýšľať nad zmenou občianstva.
Tento doposiaľ nezaužívaný prístup k vízam a hraničným kontrolám sa môže javiť ako nový, ale myšlienka vzdialenej práce v raji nie je nová. Digitálni nomádi, často z radov mileniálov, ktorí sa zaoberajú napríklad aplikáciami pre mobilné zariadenia, ako je elektronický obchod, copywriting a dizajn, pracujú posledné desaťročie z exotických destinácií. V roku 2015 sa na digitálnych nomádov pozeralo ako na niečo mimoriadne, ale tento trend časom oslovoval stále viac ľudí. Príchodom COVID-19 sa tento sen rozplynul. Digitálny nomád Marcus Dace pracoval na Bali, keď zaútočil COVID-19, dnes je v byte neďaleko Bristolu a premýšľa, kedy bude môcť opäť cestovať. „Najmenej 50 % nomádov, ktorých som poznal, sa vrátilo do svojich domovských krajín kvôli vládnym zásahom.“ Teraz, vďaka novej správe o vízovej a hraničnej politike, sa nielen im otvárajú nové možnosti.
Budú sa teda stierať hranice medzi digitálnymi nomádmi a vzdialenými pracovníkmi? COVID-19 možno stále sťažuje medzinárodné cestovanie, ale práca na diaľku, základ digitálneho nomádstva, sa dostala do hlavného prúdu. Prácu na diaľku si mnohí natoľko obľúbili, že by pri nej chceli zostať aj do budúcnosti. Pred koronavírusom boli administratívni pracovníci geograficky pripútaní k stoličkám v kanceláriách. Len obchodní cestujúci a zopár digitálnych nomádov, si mohli vziať svoju prácu so sebou a pracovne cestovať. Od začiatku pandémie museli mnohí digitálni nomádi pracovať na jednom mieste a z kancelárskych pracovníkov sa stali pracovníci na diaľku. Pandémia im umožnila nahliadnuť do životného štýlu digitálnych nomádov.
Ale COVID-19 priniesol aj ďalšie zmeny. Pred pandémiou digitálni nomádi opovrhovali označením turisti. To asi nie je prekvapujúce, cestovný ruch sa považoval za únik z práce. A padli aj ďalšie zavedené normy, z domáceho prostredia sa stali kancelárie, centrá miest sa vyprázdnili a pracovníci hľadali únik v rámci krajiny. Vzhľadom na túto rýchlosť zmien nie je až taký skok začať akceptovať turistické destinácie ako vzdialené pracoviská. Japonský technológ Tsugio Makimoto predpovedal fenomén digitálnych nomádov už v roku 1997, desaťročia predtým, ako mileniáli z Instagramu začali vzdialene pracovať z Bali. Predpovedal, že rozmach práce na diaľku prinúti jednotlivé štáty „súťažiť o občanov“ a že digitálne nomádstvo spôsobí „pokles materializmu a nacionalizmu“.
Pred COVID-19 sme boli svedkami nárastu populizmu a nacionalizmu. V tomto svetle sa Makimotovo proroctvo zdalo byť nesprávne. COVID-19 však zmenil nadmerný cestovný ruch na nedostatočný. S rastúcim zoznamom krajín, ktoré zavádzajú schémy pre umožnenie vzdialenej práce sa zdá, že národy si začínajú „konkurovať.“ Nielen v tom ako nalákať turistov, ale aj vzdialených pracovníkov. Vidieť to aj z postoja chorvátskej vlády, ktorá rokuje o vízach pre digitálnych nomádov.
Dopady týchto zmien je ťažké predvídať. Budú mať miestne firmy väčší úžitok z dlhodobejších návštevníkov ako z húfov turistov z výletných lodí, ktorí sa zdržia len jeden deň? Alebo prílev vzdialených pracovníkov vytlačí miestnych obyvateľov z obľúbených destinácií? Skutočnou otázkou je, či zamestnávatelia vôbec umožnia svojim pracovníkom zmeniť krajinu. Znie to príťažlivo, ale zamestnanci spoločnosti Google už môžu pracovať na diaľku až do leta 2021. Twitter a 17 ďalších spoločností oznámilo, že zamestnanci môžu pracovať na diaľku neobmedzene. Niektoré firmy umožňujú pracovať na diaľku z domácich krajín, aby zamestnanci boli v blízkosti svojej rodiny. Väčšina veľkých spoločností začne s novými flexibilnými pracovnými politikami.
Krajiny ako Barbados budú určite pozorne sledovať, ktoré spoločnosti by mohli ako prvé uzavrieť pracovné zmluvy umožňujúce pracovníkom vycestovať. Ak k tomu dôjde, pôjde o porušenie nevyslovenej sociálnej zmluvy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami o tom, že pracovníci musia zostať v tej istej krajine. Namiesto rezervácie dovolenky si možno čoskoro zarezervujete aj pracovné miesto.
