oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto: TASR/AP
Súčasnú slabosť vysvetľujú cyklické faktory, ale dlhodobejší výhľad ohľadom dominancie amerického dolára nie je podľa Nouriela Roubiniho zatiaľ celkom jednoznačný.
Nedávne prudké oslabenie amerického dolára voči košu mien viedlo k obavám, že by mohol prísť o svoju úlohu hlavnej globálnej rezervnej meny. Koniec koncov, okrem agresívneho uvoľňovania menovej politiky Federálneho rezervného systému, pri ktorom hrozí znehodnotenie kľúčovej meny, rastú aj ceny zlata a inflačné očakávania tiež stúpajú. Ale podľa Roubiniho sú správy o blížiacom sa úpadku dolára značne prehnané. Za nedávnym oslabením podľa neho treba vidieť krátkodobejšie cyklické faktory. A z dlhodobého hľadiska je situácia zložitejšia: dolár má silné aj slabé stránky, ktoré môžu ale nemusia časom oslabovať jeho globálnu pozíciu.
Negatívne faktory
Za najdôležitejší krátkodobý negatívny faktor ekonóm považuje ultrauvoľnenú menovú politiku Fedu. Keď Spojené štáty speňažujú stále väčšie rozpočtové deficity, prístup Fedu vyzerá ústretovejšie ako prístup väčšiny ostatných hlavných centrálnych bánk. K poklesu dolára prispieva aj dianie v USA v súvislosti s koronavírusom. Dolár má tendenciu oslabovať počas rizika, preto jeho hodnota klesla počas paniky vo februári až marci a od apríla už slabol, keď sa nálada na trhu zotavovala. Navyše aktivácia menových swapových liniek Fedu s ostatnými centrálnymi bankami mala dopad na likviditu dolára. Výmenný kurz sa tlačí vyššie skôr v čase krízy. Záplava globálnych dolárov teraz tlačí cenu amerického dolára dole.
Roubini je presvedčený, že niektoré rozvinuté krajiny, napríklad Európa, a niektoré rozvíjajúce sa trhy (napríklad Čína a ďalšie v Ázii) dokázali zvládnuť COVID-19 oveľa lepšie ako Spojené štáty, čo naznačuje, že ich hospodárske oživenie sa môže ukázať ako odolnejšie. Zlyhanie verejného zdravotníctva V USA a s tým súvisiace ekonomické škody ďalej prispievajú k oslabeniu dolára.
Taktiež pripomína, že pred pandémiou dolár od roku 2011 rástol v nominálnom a reálnom (očistenom o infláciu) vyjadrení o viac ako 30 %. Pre zachovanie tohto trendu by bolo potrebné obnoviť americkú obchodnú konkurencieschopnosť, ale USA sa obracajú smerom k protekcionizmu, a preferujú slabší dolár, aby obnovili svoju konkurencieschopnosť voči iným krajinám.
Dolár by mohol posilniť
V krátkodobom horizonte by dolár mohol opäť posilňovať, podmienkou je ale, ako to naznačujú najnovšie údaje o globálnom raste, zotavenie v tvare písmena V, aby USA zotavenie nemalo tvar písmena U, alebo nebodaj dvojitého poklesu. Ak nie je prvá vlna pandémie v USA pod kontrolou, druhá vlna zabije zotavenie skôr, ako sa nájde účinná vakcína. V strednodobom až dlhodobom horizonte by globálnu dominanciu dolára mohlo pomôcť zachovať viacero faktorov. Dolár bude naďalej ťažiť zo širokého systému flexibilných výmenných kurzov, obmedzených kapitálových kontrol a hlbokých, likvidných trhov s dlhopismi. Okrem toho neexistuje iná alternatívna mena, ktorá by mohla slúžiť ako širšia účtovná jednotka, platobný prostriedok a stabilný uchovávateľ hodnoty, tvrdí Roubini.
Roubini sa pri raste dolára odvoláva aj na potenciálnu ročnú mieru rastu v USA, ktorá aj napriek pandémii dosahuje okolo 2 %, čo je viac než vo väčšine ostatných vyspelých ekonomík, kde je bližšie k 1 %. Americká ekonomika podľa neho zostáva konkurencieschopná v mnohých popredných odvetviach, ako sú technológie, biotechnológia, farmaceutický priemysel, zdravotníctvo a pokročilé finančné služby, z ktorých všetky budú naďalej priťahovať prílev kapitálu zo zahraničia.
Každá krajina, ktorá sa uchádza o pozíciu USA, by sa musela opýtať, či chce skutočne skončiť so silnou menou a súvisiacimi veľkými deficitmi bežného účtu, ktoré prichádzajú s uspokojením globálneho dopytu po bezpečných aktívach (štátne dlhopisy). Tento scenár sa zdá byť dosť neatraktívny pre Európu, Japonsko alebo Čínu, kde silný vývoz je ústredným prvkom hospodárskeho rastu.
Za súčasných okolností si USA pravdepodobne zachovajú svoje „prehnané privilégium“ ako emitent bezpečného dlhodobého dlhu, ktorý chcú súkromní a verejní investori držať vo svojich portfóliách.
Dlhodobejší výhľad
Otázkou teda je, aké faktory by mohli časom oslabiť globálnu pozíciu dolára. Podľa ekonóma sú to dva hlavné. Ak USA naďalej speňažujú veľké rozpočtové deficity, a tým podnecujú veľké vonkajšie deficity, prudký nárast inflácie by nakoniec mohol oslabiť dolár a oslabiť jeho príťažlivosť ako rezervnej meny. Vzhľadom na súčasnú kombináciu hospodárskych politík je to rastúce riziko.
Ďalším rizikom je strata geopolitickej nadvlády USA, čo je jedným z hlavných dôvodov, prečo toľko krajín používa dolár. To nie je nič nové, tak tomu bolo aj prípade Španielska v 16. storočí, Holandksa v 17. storočí, Francúzska v 18. storočí a Veľkej Británie v 19. storočí. Ak nadchádzajúce desaťročia prinesú to, čo už mnohí nazvali „čínskym storočím“, dolár môže voči jüanu slabnúť. Ochrana dolára prostredníctvom obchodných, finančných a technologických sankcií by mohlo situáciu len zhoršiť. Aj keď si americkí voliči v novembri zvolia nového prezidenta, je pravdepodobné, že takéto politiky budú pokračovať, pretože studená vojna medzi USA a Čínou je dlhodobým trendom a strategickí súperi USA (Čína a Rusko) a spojenci sa už diverzifikujú z aktív v dolároch, ktoré môžu byť sankcionované alebo zaistené, tvrdí Roubini.
Čína už zaviedla väčšiu flexibilitu do svojho vlastného výmenného kurzu, postupne uvoľňovala niektoré kapitálové kontroly a vytvárala hlbšie dlhové trhy. Presvedčila viac obchodných a investičných partnerov, aby používali renminbi ako účtovnú jednotku, platobný prostriedok a ako uchovávateľ hodnoty, a to aj v zahraničných rezervách. Buduje alternatívu k západnému systému SWIFT a pracuje na digitálnej verzii svojej meny, ktorá by sa prípadne mohla internacionalizovať. A tamojšie technologické giganty vytvárajú obrovské platformy pre elektronický obchod a digitálne platby (Alipay a WeChat Pay), ktoré by si ostatné krajiny mohli osvojiť vo vlastnej miestnej mene.
Zatiaľ čo pozícia dolára je zatiaľ podľa Roubiniho neohrozená, v nadchádzajúcich rokoch a desaťročiach už bude čeliť významným výzvam. Pravdou ale zostáva, že tak ako čínsky ekonomický systém (štátny kapitalizmus s finančnými kontrolami), ani jeho technokraticko-autoritatívny politický režim nemajú na Západe veľa priaznivcov. Čínsky model sa však už stal dosť atraktívnym pre mnohé rozvíjajúce sa trhy a krajiny s nižšou mierou demokracie. Postupom času, keď sa čínska ekonomická, finančná, technologická a geopolitická moc rozširuje, môže sa aj jej mena v mnohých ďalších častiach sveta dostať do náležitej pozornosti.
