oPeniazoch.sk, FTAlphaville Foto:getty images
Súčasná vlna fiškálnej a monetárnej stimulácie vyvolá vo vyspelých krajinách vysokú infláciu. História ale ukazuje, že k vysokej inflácii je potrebná aj devalvácia meny.
K vzniku vysokej inflácie nestačí len to, aby vláda a centrálna banka stimulovali dopyt natoľko, že nemôže byť uspokojený domácimi výrobnými kapacitami. Rui Soares z Frankfurt Asset Management tvrdí, že je potrebné, aby sa dopyt nedal uspokojiť dovozmi za stabilné ceny. Inak povedané, je tiež nutné, aby došlo k výraznej devalvácii. Ak teda tvrdíme, že súčasná vlna fiškálnej a monetárnej stimulácie vyvolá vo vyspelých krajinách vysokú infláciu, predpokladáme, že dôjde k devalvácii mien vyspelých krajín. Teda k devalvácii doláru, eura, švajčiarskeho franku či japonského jenu.
Investor poukazuje na to, že dolár tvorí 60 % svetových menových rezerv, euro s 20 % je na druhom mieste a eurozóna navyše dosahuje obchodné prebytky. To isté platí o Japonsku, a to už od roku 1981. Predpoklad, že by tieto meny prešli výraznou devalváciou, je veľmi nepravdepodobný, a to ako z fundamentálneho hľadiska, tak z pohľadu toho, ako je nastavený svetový finančný systém. Aj keby tieto meny oslabovali, tak sa musíme pýtať, relatívne k čomu. Z mien vyspelých krajín by to podľa investora mohla byť snáď len libra, ale to je z dôvodu Brexitu a obchodných deficitov. Súčasný mandát centrálnych bánk im dovoľuje zdvihnúť sadzby vo chvíli, keď vzrastie inflácia.
"Som pripravený zmeniť svoj názor. Ale na to by ste mi museli uviesť tri príklady z histórie, kedy došlo k vysokej inflácii bez toho, aby prebehla devalvácia. Alebo vlastne stačí, ak mi dáte len jeden. Inak platí, že história hovorí jasne," tvrdí investor. A pridáva príklady kedy dosahovala inflácia viac než 100 % ročne: Venezuela v rokoch 2017-2020, Zimbabwe v rokoch 2018-2020, Turecko v rokoch 1994-1995, Latinská Amerika osemdesiatych rokov a Nemecko v rokoch 1923-1924. Vo všetkých krajinách predtým došlo k devalvácii menového kurzu k doláru minimálne o 80 %.
