Kontroverzný plynovod: Hrozba pre energetickú bezpečnosť, embargá aj colná vojna

Diskusia 10  
Kontroverzný plynovod: Hrozba pre energetickú bezpečnosť, embargá aj colná vojna
Zdroj: HOR
Foto: SITA/AP


7. 7. 2020 - Závislosť na jednom zdroji je nebezpečná. Rozloženie rizika je jedným z prvých pravidiel risk manažmentu. Je možné, že Európa nevidí v takejto závislosti riziko? Alebo sú veci zložitejšie než by sa na prvý pohľad zdalo?

V decembri 2019 sa americký Senát rozhodol schváliť legislatívu s cieľom zvýšiť rozpočet pre národnú obranu krajiny. Okrem iného tento viac ako 1000 stranový zákon uvaľuje embargo na firmy pracujúce na výstavbe plynovodu Nord Stream 2, ktorý má po dne Baltského mora prepravovať zemný plyn z Ruska priamo do terminálov v Nemecku. Ako uvádza portál CNBC.com, republikánsky senátor Ted Cruz označil dokončenie a prevádzkovanie plynovodu Nord Stream 2 za hrozbu pre národnú bezpečnosť USA a Európskych spojencov. Z pohľadu USA sa v momente, kedy sa cez potrubie prepravia prvé kubíky plynu zvýši závislosť Európy na zemnom plyne z Ruska. Zároveň sa touto trasou z hry úplne vyšachuje Ukrajina, ktorá doteraz za tranzit plynu ročne získavala 3 miliardy dolárov a podobne sú na tom aj Poliaci a napokon aj my na Slovensku.

Kontroverzný plynovod: Hrozba pre energetickú bezpečnosť, embargá aj colná vojna

Nord Stream 2 by po dokončení mal zdvojnásobiť exportnú kapacitu Ruska smerom do Európy. Portál cnbc.com otvorene hovorí aj o záujmoch USA exportovať do Európskych prístavov skvapalnený plyn. Podľa informácií eurostatu sa do Európy v roku 2018 a 2019 privádzal plyn z niekoľkých zdrojov a podiel Ruského plynu predstavoval 40,5 % v roku 2018, resp. 39,4 % v roku 2019. Zo Spojených štátov sa do Európy priviezol skvapalnený plyn v množstve, ktoré predstavovalo 3,4 % z celkového objemu. Zámerom USA je podľa cnbc.com zdvojnásobiť toto množstvo a vytvoriť tak v Európe reálny trh s touto surovinou. Dominancia jedného dodávateľa podľa ich názoru nie je trhovým prostredím.

Kontroverzný plynovod: Hrozba pre energetickú bezpečnosť, embargá aj colná vojna

Z celkovej dĺžky potrubia Nord Stream 2 je 1100 km už dokončených a na dno Baltského mora zostáva položiť ešte približne 150 kilometrov. Uvalením sankcií zo strany USA sa však špecializované spoločnosti museli z projektu začiatkom roka 2020 stiahnuť. Inak im hrozilo, že ich plavidlá skonštruované na kladenie potrubia na morské dno budú môcť byť zo strany USA skonfiškované, ak sa náhodou dostanú do amerických teritoriálnych vôd. Podobne týmto firmám hrozilo, že ich sídla na území Spojených štátov budú zatvorené a ich činnosť zastavená. Týkalo sa to najmä holandsko – švajčiarskej firmy Allseas, ktorej špecializované plávajúce plošiny sa z dokončovaného úseku stiahli po schválení spomínaného zákona. Gazprom, ktorý je hlavným sponzorom projektu Nord Stream2 na dokončenie krátkeho úseku v pobrežných vodách Dánska presunul z Japonského mora svoju špecializovanú loď, ktorá by mohla tie posledné kusy potrubia dokončiť. Ako uvádza vo svojej správe Reuters, termín sprevádzkovania plynovodu by tak mohol byť už koncom roka 2020.

Kontroverzný plynovod: Hrozba pre energetickú bezpečnosť, embargá aj colná vojna

Príchodom ruských plavidiel sa reťazová reakcia sankcií opäť rozbehla. Senát by mal rozšíriť blokačné hrozby aj na poisťovne, zaisťovne a akékoľvek subjekty, ktoré by sa zapojili svojou činnosťou do dokončenia výstavby Nord Streamu 2. Tak by sa podľa článku Bloomberg.com akákoľvek firma, ktorá by poskytovala údržbu, či opravy, alebo zváračské práce a kapacity, mohla stať predmetom sankcií zo strany USA.

Samozrejme, všetky tieto opatrenia sa v mnohom týkajú nemeckého priemyslu a nemeckej energetiky. Je možné, že nemecká vláda by na sankcie zo strany USA vedela reagovať podobnými opatreniami. Nie nadarmo sa v rámci EÚ hovorí o možnosti zdaňovať americké internetové giganty ako Google, Microsoft, či Amazon špeciálnou daňou na IT služby. Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová sa vyjadrila, že uvalenie sankcií na spojencov je novinka, proti ktorej sa Nemecko bude brániť. Koordinovanými krokmi v rámci EÚ by sa Nemecko chcelo vyhnúť colnej, či embargovej vojne. Tá hrozí nielen v súvislosti s výstavbou Nord Streamu 2, ale napríklad aj uvalením cla na dopravné prostriedky nemeckých výrobcov zo strany USA. Podľa Bloomberg.com by sa koncom leta mohli predmetom zvýšených ciel stať rôzne produkty z EÚ a Veľkej Británie v hodnote viac ako 3 miliardy eur. V tomto prípade by šlo o skutočne široké spektrum tovarov a výrobkov, od lietadiel Airbus, až po olivy Kalamata.

Kontroverzný plynovod: Hrozba pre energetickú bezpečnosť, embargá aj colná vojna

V tejto spleti hrozieb ľahko zaniknú slová, ktoré varujú pred závislosťou na jednom zdroji a akékoľvek dobré úmysly sú zastreté podozreniami spojenými napríklad predvolebným bojom v USA. Napokon Európa vlani takmer 1/3 zemného plynu získala z Nórska a takmer 20 % bolo dovezených z krajín ako Katar, Alžírsko či Nigéria. Diverzifikácia je určite potrebná, znižuje riziká výpadku v dodávkach a zároveň umožňuje „zatlačiť“ na ceny u každého z dodávateľov. Geopolitické príčiny však do komerčného pohľadu vnášajú aj ďalšie motívy.

Východní členovia EÚ sa budú zrejme musieť pripraviť na zmeny v cenovej štruktúre za tranzit plynu. Do prevádzky bol totiž začiatkom roka 2020 uvedený aj „južný obchvat“ – plynovod Turkstream. Ako uvádza portál euronews, Turkstream znamená pre niektoré krajiny víťazstvo a pre niektoré prehru. Medzi víťazmi sú samozrejme Turecko, Bulharsko a do určitej miery Srbsko. Prehru pocíti Ukrajina, niektoré pobaltské krajiny, ale aj Slovensko.