Fungovanie konkurencie na trhu s nápadmi

Diskusia 2  
Fungovanie konkurencie na trhu s nápadmi
Zdroj: theconversation
Foto:getty images


28. 6. 2020 - V posledných dvoch desaťročiach ekonómovia vyvíjali formálne modely, ktoré dokážu vyjadriť konkurenciu v nápadoch. Moderná ekonomika nám ukázala, že konkurencia na trhu nápadov je iná ako konkurencia na trhu s bežným tovarom a službami. Sloboda prejavu nie vždy uprednostňuje dobré nápady pred zlými.

Pri správnych podmienkach budú konkurenčné trhy prideľovať zdroje s maximálnou účinnosťou, tvrdia ekonómovia. Ale zároveň sú si všetci veľmi dobre vedomí toho, že trhy v skutočnosti  nefungujú vždy dobre. Informácie sú často „asymetrické“, napríklad keď predávajúci vedia viac o kvalite produktu ako kupujúci. Existujú „externality“, náklady, ktoré vzniknú tretím stranám, napríklad škody na životnom prostredí, ktoré nie sú zohľadnené v trhových cenách. Veľa trhov nie je dostatočne konkurencieschopná. Zlyhanie trhov s poistením, ojazdenými vozidlami a mnohými ďalšími vecami sú dobrým príkladom. Prečo by sme teda mali veriť trhu s nápadmi? Je horšie potlačiť vyjadrenie zdanlivo nebezpečného nápadu, alebo ho nechať voľne vyjadriť?

Hospodárska súťaž na trhu s nápadmi sa zásadne líši od konkurencie na trhu s výrobkami. Pri výrobkoch predávajúci súťažia o zákazníkov stanovením ceny za svoje výrobky. Ekonómovia Matthew Gentzkow a Jesse Shapiro to popisujú takto. „Dve firmy súťažia [na trhu s výrobkami], ak sú ich výrobky z hľadiska spotrebiteľov náhradami. Zmena ceny jedného ovplyvňuje nákupné správanie zákazníkov druhého. Tento druh hospodárskej súťaže je dôležitý, pretože obmedzuje schopnosť firiem zvyšovať cenu nad hraničné náklady.“

Na trhu s nápadmi je to inak.

„Dve spoločnosti súťažia na informačnom trhu, ak 1) pokrývajú rovnaké udalosti a 2) aspoň niektorí spotrebitelia sa oboznámia so skutočnosťami, ktoré uviedli obidve strany. Zmena v súbore faktov, ktoré uvedie jedna strana, ovplyvňujú zákazníkov strany druhej. Tento druh hospodárskej súťaže obmedzuje schopnosť firiem kontrolovať presvedčenie spotrebiteľov.“

Fungovanie konkurencie na trhu s nápadmi

„Trh s nápadmi“ predpokladá, že keď bude viac odosielateľov informácií, spotrebiteľom bude oznámených viac informácií. Dvojica ekonómov Matthew Gentzkow a Emir Kamenicaale ukázali, že to tak byť nemusí. Všetko záleží na povahe strategickej interakcie medzi odosielateľmi informácií.

Zoberme si príklad dvoch farmaceutických výrobcov liekov, ktorých účinnosť poznajú iba oni. Polovica ich trhu sú zákazníci, ktorí budú kupovať iba lieky, o ktorých sa predpokladá, že budú dobre fungovať. Druhá polovica chce, aby ich lieky tiež zaberali, ale kúpia si ich, aj keď budú fungovať iba čiastočne. V tomto prípade má každý výrobca motiváciu zadržať informácie o účinnosti svojho produktu, aj keď by na tom bola firma aj spotrebitelia lepšie, keby odhalili viac informácií. Je to ako dôsledok jednostranného konania. Ak má strategická interakcia na trhu nápadov takúto podobu, potom hospodárska súťaž nevedie k dobrým výsledkom.

Gentzkow a Kamenica poukazujú na rozhodujúcu podmienku pre hospodársku súťaž, je to odhalenie ďalších informácií. V príklade liečiva by každý výrobca zverejňoval nielen účinnosť svojho vlastného lieku, ale aj účinnosť lieku konkurencie. To, či je niečo také možné aj v praxi, závisí od dôležitých detailov a povahe diskutovaných myšlienok. Aké druhy informácií sú zákonom povolené, a samozrejme o tom, či tí, ktorým sú informácie určené, k nim pristupujú racionálne.

Stručne povedané, odpoveď na otázku, či trh nápadov vedie k širšiemu presadeniu dobrých nápadov, nie je celkom jednoznačná. To, že trh nápadov nie vždy funguje, neznamená, že to nikdy nebude fungovať. Existujú nesmierne dôležité neekonomické dôvody na to, ako je sloboda prejavu, ktoré presahuje rámec toho, koľko informácií sa odhalí.