oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: SITA/AP
Tretia najväčšia ekonomika eurozóny bude mať zrejme najväčší úžitok zo záchranného plánu Európskej únie. Na z toho vyplývajpúce riziká upozornila agentúra Bloomberg.
Emisia spoločných dlhopisov, ktorá je súčasťou plánu spolu s menovými stimulmi Európskej centrálnej banky, ktoré tlačia domov výnosy štátnych dlhopisov, poskytujú silne zadlženému Taliansku čas na to, aby zastavilo šírenie koronavírusu na svojom území a chopilo sa toho, čo bude robiť so slabým hospodárskym rastom.
Talianska ekonomická expanzia je stále slabá. Počas tohto storočia sa musela vyrovnávať s občasnými krízami, ktoré talianskym politikom mohli poslúžiť ako odrazový mostík k riešeniu tohto problému. Ak bude takto pokračovať aj naďalej, mohla by tým skúšať trpezlivosť svojich európskych partnerov.
"Toto všetko obsahuje určitý morálny hazard. Neobviňujem šetrné štáty z toho, že chcú byť opatrné," tvrdí ekonómka Rosamaria Bitetti pôsobiaca na univerzite Luissa Guido Carli v Ríme. "Je možné nadobudnúť dojem, že nastáva určitá 'romanizácia' únijnej fiškálnej politiky," uviedla. To podľa nej znamená, že Taliansko a iné slabšie štáty eurozóny riskujú, že premárnia čas aj peniaze a odložia zložité rozhodnutia o krokoch, ktoré by napomohli ich hospodárskemu rastu.
Presne o tomto riziku sa minulý týždeň zmienil taliansky premiér Giuseppe Conte, keď uviedol, že pomoc od EÚ bude skúškou "nielen sily a dôveryhodnosti vlády, ale aj celého talianskeho systému."
Trhy s vidinou blížiacich sa peňazí svoj tlak na Taliansko zmiernili. Desaťročné výnosy sa minulý týždeň dostali na dvojmesačné minimá a rozdiel medzi nimi a ich talianskymi ekvivalentmi sa zmenšil.
Ani globálna finančná kríza, ani dlhová krízy v Európe, a s ňou spojené finančné výkyvy, ani následné flirtovanie s defláciou, nič z toho nedokázalo presvedčiť taliansku politickú elitu k tomu, aby nastúpila takú liečbu, ktorej výsledkom by bol ekonomický zázrak podobný tomu, ktorý krajina zažila prvýkrát po druhej svetovej vojne.
Ak sa novej príležitosti nechopia, bude sa ďalej odvíjať príbeh, ktorý obklopuje celé talianske členstvo v eurozóne. Rím totiž na rozdiel od Nemecka nevyužil pokojné roky na začiatku tohto storočia k tomu, aby utužil svoju ekonomiku prorastovými opatreniami. Nad vodou ju držia opakované podporné kroky ECB.
Zo zahraničia zaznieva, čo robiť. Európska komisia, aj OECD pravidelne zverejňujú súpisy krokov na zlepšenie verejnej správy, výberu daní, investícií a vzdelávania. Ochota venovať sa týmto problémom ale na domácej pôde nemá dlhé trvanie. Komplikáciou sú roztrieštený politický systém i zložité legislatívne procesy. Náklady na podporné opatrenia, ktoré by dorovnali zadrhávajúcu sa ekonomiku, by v súčasnosti vytlačila dlh nad úroveň 155 % hrubého domáceho produktu.
Taliansku sa zatiaľ podarilo vyvarovať sa osudu krajín ako Grécko, ktoré boli počas dlhovej krízy nútené prijať záchranné balíky a spolu s nimi aj tvrdé podmienky tejto pomoci. "Ak budúca populistická vláda využije záchranné peniaze z EÚ na politickej darčeky, budú mať šetrné štáty eurozóny pocit, že ich strachu z morálneho hazardu bolo urobené zadosť," uviedol ekonóm poisťovne Allianz v Mníchove Patrick Krizan. "V budúcej kríze už asi ďalšiu pomoc neposkytnú."
