The Economist: Život v regionálnej bubline nám umožní cestovať a obchodovať

Diskusia 1  
The Economist: Život v regionálnej bubline nám umožní cestovať a obchodovať
Zdroj: The Economist
Foto: SITA/AP;getty images


23. 5. 2020 - V niektorých oblastiach je návrat do predkoronavírusových dní takmer nemožné. Cestovný ruch, ako jeden z najviac zasiahnutých sektorov, je takmer zlikvidovaný. Stopka v cestovaní navyše zhoršila problémy svetovej ekonomiky, skomplikovala obchodné väzby, obrátila podnikania hore nohami. Niet divu, že vlády chcú spojenie obnoviť. Stále väčšiu podporu získava myšlienka vytvorenia mostov, či cestovných "bublín" medzi krajinami, ktoré boj proti koronavírusy zvládli.

Voľný pohyb by bol obzvlášť výhodný pre krajiny, ako je Thajsko a Grécko, ktoré sa spoliehajú na cestovný ruch. Ale aj priemyselná Ázia a Európa sa spoliehajú na robotníkov, ktorí sa premiestňujú. Pred pandémiou v bežný deň v Európskej únii prekročilo vnútornú hranicu až 3,5 milióna ľudí. Medzi Hongkongom a Čínou to bolo 700 000 ľudí.

Pohľad na minulý rok prináša zaujímavé číslo. V čase, keď svet mobilnejší ako kedykoľvek predtým, ľudia nalietali 4,6 miliardy letov. V apríli tohto roka lietadlá prepravili len 47 miliónov cestujúcich. Táto anualizovaná úroveň mobility by nás posunula v čase späť až do roku 1978.

The Economist prichádza s návrhom riešenia tejto situácie. Vytvoriť cestovné bubliny. Takéto prepojené ekonomiky by dohromady predstavovali asi 35 % globálneho HDP, 39 % celého obchodu s tovarom a službami a 42 % svetových výdavkov na cestovný ruch. Ale problémy s prepojením tiež zdôrazňujú, ako ťažké bude globálnu ekonomiku reštartovať. Jednoducho otvoriť hranice je zatiaľ nepredstaviteľné. Mnoho zdravotníkov, ktorí boli najprv kritickí voči cestovným obmedzeniam, považuje prísne kontroly za užitočné, najmä tam, kde sa podarilo šírenie nákazy zadržať. "Každý prichádzajúci prípad je potenciálny semienkom, ktoré môže vyrásť v ohnisko nákazy," hovorí Ben Cowling, epidemiológ na Hongkonskej univerzite.

Prvá bublina je už na svete, vytvorili ju medzi sebou 15. mája Estónsko, Lotyšsko a Litva - európski víťazi v krotení vírusu. Ich občania majú teraz možnosť cestovať vnútri tejto zóny bez následnej karantény. Ďalšie by mohla byť bublina medzi Novým Zélandom a austrálskym štátom Tasmánia, z ktorých oba udržali nové prípady pod kontrolou. Čína a Južná Kórea zaviedli "rýchlu cestu" pre podnikateľov. "Očakávam, že vznikne veľké množstvo malých cestovných bublín," dodáva Ben Cowling. emiológ na Hongkonské univerzite.

Rovnako ako fakt, že regionálne obchodné dohody sú účinnejšie ako tie dvojstranné, sú aj ekonomické výhody plynúce z širších bublín väčšie. Na základe analýzy údajov o infekcii by podľa The Economist mohli vzniknúť dve veľké bubliny, ktoré by mohli zahŕňať tie menšie, ktoré sa teraz vytvárajú.

Prvá z nich je v ázijsko-pacifickom regióne, kde za minulý týždeň zaznamenalo Japonsko a Nový Zéland menej ako desať nových infekcií na 1 milión obyvateľov. Druhá je v Európe - ak by sme použili voľnejšiu prahovú hodnotu menej ako 100 nových prípadov na rovnakú základňu, mohla by sa bublina roztiahnuť z Baltského mora, cez Nemecko až na Jadran. Ázijsko-pacifická bublina tak, ako ju vidí The Economist, by vďaka Číne a Japonsku predstavovala 27 % globálneho HDP. Tá európska by predstavovala 8 %.

The Economist: Život v regionálnej bubline nám umožní cestovať a obchodovať

Jedným z meradiel potenciálnej hodnoty bublín je ich stupeň obchodnej integrácie, ktorý ukazuje, či sa ekonomiky vzájomne dopĺňajú. Krajiny v ázijsko-pacifickej bubline majú v priemere 51 % ich celkového obchodu medzi sebou. V prípade balticko-jadranskej bubliny je to 41 %. Malé krajiny by teda získali najviac vďaka opätovnému spojeniu so svojimi väčšími susedmi.

Dôsledky týchto bublín by presahovali svoje hranice a to ako v pozitívnom, tak aj negatívnom zmysle. Dnes sa veľká časť obchodu týka služieb, nie tovaru, ktorý vyžaduje menej fyzickej prítomnosti. Británia by zostala mimo balticko-jadranskej bubliny, ale londýnski finančníci stále dúfajú v budúcnosť svojho podnikania, aj keď nemôžu svojich klientov navštíviť. A ak napríklad Vietnam vstúpi do ázijsko-pacifickej bubliny, ale Indonézia nie, potom investície, ktoré by mohli plynúť do Indonézie, by sa namiesto toho mohli presunúť do Vietnamu.

V každom prípade budú požiadavky na verejné zdravie pri vytváraní cestovných bublín nepríjemné. Z obchodného hľadiska pôjde o extrémnu verziu vyjednávania o bezcolných pásmach. Krajiny budú musieť harmonizovať svoje prístupy riadenia pandémie a to je vysoko položená latka, keď sa Amerika s Európou nedokáže dohodnúť ani na tom, či je bezpečné umývať kurčatá chlórom.

Otázkou zostáva aj to, či by krajiny, ktoré majú vysokú, ale podobnú, mieru infekcie, mohli medzi sebou vytvárať cestovné bubliny. To by napríklad spĺňala Británia a Francúzsko - zaznamenávajú stovky úmrtí denne, ale nepristúpili k vzájomnej karanténe svojich občanov. To by však mohlo predstavovať dva problémy. Po prvé, vzhľadom k tomu, že obe krajiny stále vyžadujú dodržiavanie odstupu, v skutočnosti nechcú, aby sa ľudia hromadili vo vozňoch Eurostaru. Po druhé, ak jedna z nich začne vírus likvidovať, môže sa rozhodnúť uzavrieť svoje hranice voči tej druhej. "Kontaminované" cestovné bubliny sú teda pravdepodobne menej produktívne a menej stabilné.

The Economist: Život v regionálnej bubline nám umožní cestovať a obchodovať

Ideálne sú "čisté" bubliny. Aby ale fungovali, museli by krajiny najskôr kontrolovať infekcie na domácom trhu, hovorí Teo Yik Ying, dekan fakulty verejného zdravia Saw Swee Hock na Národnej univerzite v Singapure. A tiež musia byť otvorené voči svojim partnerom: zdieľať dáta o úrovni infekcie a testovania a zverejňovať, ako sledujú a izolujú tých, ktorí by mohli mať vírus. "To všetko musí byť podporené dôverou medzi vládami," hovorí Teo.

A práve nutnosť dôvery okamžite spochybňuje ázijsko-tichomorskú bublinu. Čína pozastavila dovoz hovädzieho mäsa z Austrálie potom, čo Austrália chcela prešetriť pôvod Covidu-19. Chudobnejšie krajiny môžu byť tiež vylúčené. Laos a Kambodža ohlásili len málo infekcií, ale bohatšie krajiny im to neveria.

S nedostatkom dôveryhodnosti by mohlo pomôcť masívnejšie testovanie. Príkladom je rýchla cesta medzi podnikateľmi z Južnej Kórey a Číny. Ak majú obchodníci pred odchodom negatívny test na vírus, sú v karanténe iba jeden alebo dva dni a následne sa musia nechať ešte raz pretestovať. To je však ťažkopádne, čo vysvetľuje, prečo Čína počas prvých desiatich dní dohody vpustila do krajiny len 210 Juhokórejčanov.

Výsledkom je, že žiadne skutočné skratky vlastne ani neexistujú. Michael Baker, epidemiológ na University of Otago vo Wellingtone, delí rozvinuté krajiny na dva bloky. V prvom sú krajiny ako Nový Zéland a Južná Kórea, ktoré majú za cieľ eliminovať koronavírus. V druhom je napríklad Amerika a Británia, ktoré ho chcú len potlačiť. Tieto bloky by sa mohli časom rozdeliť do dvoch cestovných zón a medzi nimi by stále prúdil tovar a peniaze. Ale ľuďom by končil obzor podľa toho, či sú na tej čistej alebo na kontaminovanej strane.