Každý je bohatý, iba vy nie

Diskusia 15  
Každý je bohatý, iba vy nie
Zdroj: ofdollarsanddata
Foto: SITA/AP


25. 4. 2020 - O relatívnom bohatstve a prečo sa väčšina ľudí cíti, akoby im to, čo majú, nestačilo.

V novele s názvom „Koľko zeme potrebuje človek“ píše Lev Nikolajevič Tolstoj o človeku, ktorému bolo sľúbené, že dostane do vlastníctva toľko zeme, koľko dokáže obísť počas jedného dňa. Aj sa vydal zavčasu ráno na cestu, aby obišiel čo najväčší okruh. Na odpočinok, či jedlo ani nepomyslel, nechcel plytvať časom. Popoludní si uvedomil, že sa už musí vrátiť, aby stihol dokončiť svoj okruh. Prirodzene, precenil svoje sily a ani behom už nedokázal prísť do bodu, odkiaľ vyšiel. Neďaleko cieľa padol na smrť vyčerpaný. Nad jeho hrobom ktosi uvažuje: „Hľa, toľkoto zeme človek potrebuje!“

Tento príbeh a jeho nadčasová línia hovorí o ľudskej povahe a chamtivosti. Niečo podobné vám zíde na um po prečítaní nedávneho rozhovoru s bývalým generálnym riaditeľom spoločnosti Goldman Sachs a súčasným miliardárom Lloydom Blankfeinom. Blankfein v článku Financial Times tvrdí, že napriek svojmu obrovskému bohatstvu nie je dostatočne bohatý. „Nemôžem o sebe povedať že som  bohatý“, zdôrazňuje. „Necítim sa tak, ani sa tak  nesprávam.“ Priznáva, že má nehnuteľnosti v Miami aj v New Yorku, ale bohatstvo odmieta. „Keby som si kúpil Ferrari, bál by som sa, že by som ho mohol poškriabať," žartuje.

Akokoľvek šokujúco to vyznie, jeho pocitom sa dá porozumieť. Keď sa pravidelne stretávate s ľuďmi ako je Jeff Bezos a David Geffen a ľudí ako je Ray Dalio a Ken Griffen počítate medzi tých, s ktorými sa porovnávate, mať iba 1 miliardu dolárov sa môže zdať skutočne málo.

V úplne inom svetle sa však Blankfein ukáže medzi 0,01 % alebo v pohľade na 1 % najbohatších. Ak sa pozrieme na 0,01 % najbohatších amerických domácností, v roku 2012 ich čisté imanie predstavovalo najmenej 111 miliónov dolárov. Aj keby sme toto číslo upravili o nárast cien aktív od roku 2012, Blankfein by bol stále na prvom mieste.

Takýto problém ohľadne vnímania bohatstva nemá len Blankfein. Väčšina ľudí na z horného konca spektra príjmov si myslí, že sú menej bohatí, než v skutočnosti sú. Jednoducho si neuvedomujú, ako dobre sa majú. Každý je bohatý, iba vy nie.

Každý je bohatý, iba vy nie

Matthew Jackson tento koncept vysvetlil v The Human Network, v diskusii o tom, prečo sa väčšina ľudí cíti menej populárna ako ich priatelia. Už ste niekedy mali dojem, že iní ľudia majú oveľa viac priateľov ako vy? Ak áno, nie ste v tom sami. Naši priatelia majú v priemere viac priateľov ako typický zástupca populácie. Je to paradox priateľstva. Paradox priateľstva je ľahko pochopiteľný. Najobľúbenejší ľudia sa objavujú v zoznamoch priateľstva mnohých ďalších ľudí, zatiaľ čo ľudia s veľmi malým počtom priateľov sa zobrazujú na relatívne malom počte zoznamov ľudí. Ľudia s mnohými priateľmi sú nadmerne zastúpení v zozname priateľov ľudí vzhľadom na ich podiel na populácii, zatiaľ čo ľudia s niekoľkými priateľmi sú nedostatočne zastúpení. Podobne je tomu aj na sociálnych sieťach a to je aj odpoveď na to, prečo sa väčšina ľudí cíti menej bohatá, ako v skutočnosti je.

Napríklad ak si spomeniete aspoň na jednu osobu, ktorá je bohatšia ako vy, táto osoba bude mať pravdepodobne niekoľko bohatších priateľov, takže okolie budete vnímať, že je bohatšie než vy. Ak túto logiku rozšírime do jej prirodzeného záveru, uvedomíte si, že každý (okrem najbohatšieho človeka na svete) môže ukázať na niekoho iného a povedať: „nie som dostatočne bohatý, sú aj bohatší.“

Takto sa môžu aj bohatí miliardári, ako napríklad Blankfein, vyjadrovať, že nie sú až natoľko bohatí. Ale ani vy by ste pravdepodobne neboli iní. Pretože ste pravdepodobne oveľa bohatší, než si myslíte.

Napríklad, ak je vaše čisté imanie viac ako 4210 dolárov, potom ste podľa správy o globálnom bohatstve Credit Suisse z roku 2018 bohatší ako polovica sveta. A ak vaše čisté imanie presiahne 93 170 dolárov, dostávate sa do globálnych horných 10 %. Horných 10 % to neznie ako by ste mali núdzu o peniaze. Určite máte výhrady, že predsa sa nemôžete porovnávať s ľuďmi z celého sveta, ako sú napríklad vidiecki farmári v Bangladéši. Ale veď Lloyd Blankfein robí to isté, pravdepodobne si nemyslí, že je spravodlivé porovnávať sa s ľuďmi, ako sme my.

Áno, Blankfeinovo tvrdenie o tom, že „nie je bohatý“, je objektívne omnoho zvláštnejšie, než tvrdenie, že „byť medzi hornými 10 % v celosvetovom meradle neznamená byť bohatý“. V zásade ide však o rovnakú argumentáciu. Kto je koniec koncov bohatý? Ten kto patrí do horných 10 %? Je to najvyššie 1 %, alebo len 0,01 %? A na akej úrovni agregácie? Globálne? Národne? Regionálne?

Neexistuje správna odpoveď, pretože „byť bohatý“ je relatívny pojem. Vždy to bolo tak a vždy to tak aj bude. A táto relativita bude prítomná po celý náš život.

Preto je na otázku „kto sa cíti byť naozaj bohatý?“ celkom jednoduchá odpoveď. Nikto. Pretože vždy môžete ukázať na niekoho iného, ​​komu sa darí lepšie. Trik však spočíva v tom, aby sme nezabúdali na všetkých tých ľudí, ktorí môžu ukázať na nás.