oPeniazoch.sk, FT Foto: SITA/AP
Opatrenia potrebné na záchranu životov v podobe prísnych spoločenských obmedzení spôsobujú maximálne krátkodobé ekonomické škody. Vlády preto volia kompromis medzi drastickým obmedzením a pokračovaním normálnej hospodárskej činnosti. Výsledkom je široká škála reakcií, informuje Financial Times.
V Španielsku, ktoré zaviedlo dvojtýždňové pozastavenie všetkých „nepodstatných prác“, sa vláda rozhodla nazvať obdobím vynútenej hospodárskej „hibernácie“. Môžu však naše ekonomiky jednoducho nastúpiť do bežného stavu po období spánku spôsobeného koronavírusom? Jednou z hlavných premenných je dĺžka a závažnosť opatrení nasadených na domácnosti a firmy.
Úrad holandského ústredného plánovania (CPB), ktoré analyzuje vládnu politiku, je jedným z prvých prognostikov, ktorí sa pokúsili namodelovať vplyv zavedených obmedzení. CPB zistil, že vzťah medzi trvaním reštriktívnych opatrení a zodpovedajúcim dopadom na hrubý domáci produkt, pracovný trh a verejné financie, nie je priamo úmerný. To znamená, že každý ďalší mesiac izolácie nemá za následok rovnaké zhoršenie hospodárskej činnosti.
Napríklad v Holandsku bude mať mesiac reštrikcií za následok stratu rastu v roku 2021 na úrovni 1,2 %. Tri mesiace povedú k zmenšeniu o 5 percent. Stále dramatickejšie predĺženie, zo šiestich na dvanásť mesiacov, má tento rok za následok menej závažnú kontrakciu (-7,3 % namiesto -7,7 %), ale v roku 2021 by spôsobil dlhotrvajúcu recesiu.
Modelovanie môže pomôcť informovať tvorcov politík o nových výzvach, ktoré pandémia predstavuje v porovnaní s finančnou krízou alebo dlhovou krízou. Simon Wren-Lewis, ekonóm na univerzite v Oxforde, považuje za dôležitý faktor, ktorý treba vziať do úvahy, možnosť trvalých zmien spotrebiteľských návykov ľudí (alebo „dopytových šokov“) dlho po skončení fázy izolácie. „Mnoho z našej dnešnej spotreby možno nazvať sociálnou spotrebou. Tým myslím robiť veci, ktoré vás privedú do kontaktu s inými ľuďmi, ako napríklad chodiť do krčmy, do reštaurácií, na futbalové zápasy alebo cestovať. Jedným z dôvodov, prečo je to vážne, je čiastočne trvalá strata. V momente, keď pandémia skončí, možno budete mať po ruke niekoľko ďalších jedál, aby ste nahradili to, čo ste vynechali, keď ste zostali doma. Ale počas roka pravdepodobne dôjde k čistému poklesu vašej konzumácie jedla. Keď som robil analýzu, uvedomil som si, aká veľká bola naša spotreba v sociálnej oblasti,“ cituje ekonóma Financial Times.
Pravdepodobnosť obnovenia, či už v tvare „V“, „U“ alebo „L“, bude do veľkej miery závisieť od rozsahu politickej reakcie, ale aj od možného trvalého vplyvu, ktorý majú ochranné opatrenia na ľudské správanie. Ekonómovia odhadujú, že v druhom štvrťroku 2020 bude eurozónu trápiť pokles HDP o 11,4 %. Myslia si, že oživenie – ak by obmedzenia začali klesať v druhej polovici roka – bude postupný návrat do obdobia pred krízou. Tempo bude závisieť od stupňa „zjazvenia“ ekonomiky.
„Posudzujeme to na základe nárastu nezamestnanosti, ktorá sa v jednotlivých krajinách líši v závislosti od štrukturálnych faktorov a úspechu politickej reakcie na udržanie firiem nad vodou a pracovníkov v zamestnaní. Dokonca aj do polovice roku 2021 sa očakáva, že HDP bude v Taliansku a Španielsku stále klesať o 3 až 4 % pod úroveň pred vírusom.“
Dokazuje to aj štúdia Federálneho rezervného systému v San Franciscu, ktorá skúma dlhodobý ekonomický dopad 12 globálnych pandémií siahajúcich až do 14. storočia. Zistila, že významné makroekonomické následky pandémie pretrvávajú približne 40 rokov a premietajú sa deštruktívne do tvorby kapitálu a pracovných miest.
