Rozdávať peniaze priamo ľuďom sa chystá viacero krajín. Zdá sa, že ide o účinný politický nástroj zotavenia ekonomiky z dôsledkov koronarívusu. Nasledujúca analýza vysvetľuje, aký má význam a tiež prečo by sme o rozdávaní peňazí mali uvažovať aj v Európe.
Rozdávanie hotovosti nie je ako politický nástroj až takou novinkou. V roku 2011 dal napríklad Hongkong každej osobe s trvalým pobytom šesť tisíc hongkonských dolárov (zhruba 700 eur). Macao je známe tým, že rozdáva peniaze ľuďom pravidelne. Tentoraz je to ale prvýkrát, keď sa o priamej dotácii domácností uvažuje v tak masívnom rozsahu.
V niektorých krajinách sa už o rozdávaní hotovosti rozhodlo a v ďalších sa o tom diskutuje:
• Singapur vo februári v rámci stimulačného balíčka v objeme 1,6 miliardy dolárov oznámil jednorazovú výplatu 100 a 300 singapurských dolárov (65 a 200 eur) všetkým občanom vo veku nad 21 rokov.
• Hongkong oznámil výplatu približne 10 tisíc hongkonských dolárov (1 180 eur) v hotovosti všetkým ľuďom s trvalým pobytom vo veku nad 18 rokov. Vláda tam dokonca debatuje o tom, či by sa suma nemala zvýšiť až na 100 tisíc HKD na osobu (11 800 eur).
• Americký Kongres čaká schvaľovanie návrhu rozosielania šeku na tisíc dolárov všetkým dospelým Američanom.
• Japonská vládna strana zvažuje možnosť výplaty hotovosti domácnostiam v rámci stimulačného balíčka, ktorého objem môže dosiahnuť až 276 miliárd dolárov.
• Indický štát Uttarpradéš, ktorý má zhruba toľko obyvateľov ako Brazília, plánuje začať rozdávať peniaze všetkým pracovníkom bez trvalého pracovného úväzku.
Opatrenie pozostávajúce z rozdávania peňazí občanom je nástrojom fiškálnej podpory, ktorý priamo vychádza z myšlienky vtuľníkových peňazí (helicopter money) a zo základného nepodmieneného príjmu. Základnou myšlienkou je rozdávať počas trvania krízy ľuďom hotovostné prostriedky.
Vlády desí nezamestnanosť a pokles dopytu
Je úplne logické, že vlády riešia ekonomickú krízu najprv odkladom daní a štátnou pomocou podnikom. Problémom však je slabý domáci dopyt. Nie je príliš pravdepodobné, že by sa aj po skončení karanténnych opatrení, ktoré môžu v Európe trvať pokojne aj ďalšie dva mesiace, dopyt sám rýchlo zotavil. Firmy totiž prepúšťajú zamestnancov. Ako prví sú na rade ľudia bez trvalých pracovných úväzkov.
Už dnes v USA vidíme rapídny nárast počtu žiadostí o podporu v nezamestnanosti. A rovnaká situácia nastane aj v Európe. Pre väčšinu krajín bude epidémia vírusu COVID-19 predstavovať v prvom rade dopytový šok. A preto bude mať rozdávanie peňazí svoj zmysel.
Aké sú nástrahy
Kľúčom k úspechu je načasovanie. Hotovosť by sa mala začať rozdávať, hneď ako sa znovu otvoria obchody, aby začala stúpať spotrebiteľská dôvera.
Cielenie na nízkopríjmové skupiny – Rozdávať peniaze všetkým, dokonca aj najbohatším desiatim percentám populácie, je zbytočné a neproduktívne. Je efektívnejšie zamerať sa na tých, ktorí sú krízou postihnutí najviac.
Zároveň je potrebné zabezpečiť, aby takto rozdané peniaze neskončili v úsporách, ale v obehu. A to najmä v európskych krajinách, ktoré sú ku sporenie značne náchylné.
Európa zatiaľ váha
V Európe debata o rozdávaní peňazí za zvyškom sveta zaostáva. Neexistuje zatiaľ žiadna legislatívna iniciatíva, ktorá by túto tému riešila. A to aj napriek tomu, že tieto úvahy sa objavovali už aj pred pandémiou vírusu COVID-19.
Musíme konštatovať, že z krátkodobého hľadiska je pravdepodobnosť vrtuľníkových peňazí zo zdrojov ECB smerom k domácnostiam takmer nulová. Bolo by totiž potrebné, aby sa na tom dohodli všetky členské štáty eurozóny a samotná ECB. Distribúcia by si navyše vyžadovala veľmi zložitý mechanizmus, ktorý zatiaľ nie je k dispozícii.
Napriek tomu pravdepodobnosť nejakej formy fiškálneho stimulu formou peňazí z vrtušníka neustále rastie. V mnohých krajinách totiž riziko prepadu dopytu predstavuje vážnu hrozbu pre opätovný rozbeh hospodárstva.
Všetky európske krajiny budú čeliť vážnym ekonomickým problémom. Malé a stredné podniky budú mať problém s cash-flow. Vzrastie nezamestnanosť a dôvera spotrebiteľov bude veľmi nízka. Práve v tom okamihu by bolo rozdávanie peňazí v rámci proticyklických opatrení, podobne ako v USA, veľmi účinným ekonomickým nástrojom.
Autorom je Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank.