oPeniazoch.sk, TASR
Slovensko má stále čo dobiehať, čo sa týka zamestnanosti a platov žien. Za lídrami, akými sú Island, Švédsko či Slovinsko, v týchto smeroch zaostáva. Štúdie pritom preukázateľné dokazujú, že zvýšenie zamestnanosti a odstránenie platových rozdielov medzi pohlaviami by sa podpísalo aj pod samotný rast slovenskej ekonomiky.
Slovensko obsadilo v rebríčku poradenskej spoločnosti PwC, ktorý posudzuje zamestnanosť žien za rok 2018, až 26. miesto z 33 krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Krajina sa tak dlhodobo umiestňuje na spodných priečkach, a to aj napriek tomu, že sa neustále zlepšuje, pokrok však zaznamenali aj ostatné štáty a niektoré výrazne. Napríklad Poľsko sa od roku 2000 posunulo z 19. miesta na 8. miesto.
Zamestnanosť slovenských žien sa podľa štúdie PwC zvýšila od roku 2000 do roku 2018 zo 63 % na 65,9 %, pričom na Islande dosiahla až 84 % a vo Švédsku 81 %. Rovnako sa zvyšuje aj priemerná zamestnanosť žien v OECD, a to z úrovne 62,2 % v roku 2000 na 69,8 % v roku 2018. Nezamestnanosť žien sa znížila na Slovensku významne z 18 % v roku 2000 na 7 % v roku 2018.
Väčšina slovenských žien, rovnako aj v prípade Maďarska a Poľska, pracuje na plný úväzok, čo je podľa PwC jedným z následkov vývoja postsocialistických krajín a v súčasnosti je skôr prejavom nedostatočnej flexibility zamestnávateľov a priamo súvisí s nižšou mierou zamestnanosti žien. Priemer v OECD je 75 %. Najmenej žien zamestnaných na plných osem hodín má Holandsko, a to len 42 %, Švajčiarsko 55 % a Japonsko 61 %. „Na Slovensku máme príliš vysoký podiel žien pracujúcich na plný úväzok, a to je dôkazom, že firmy, spoločnosti a inštitúcie majú ešte veľké rezervy vo flexibilite zamestnávania žien,“ konštatuje riadiaca partnerka auditu v PwC Slovensko Alica Pavúková.
Rozdiely medzi pohlaviami badať aj pri platoch. Muži na Slovensku stále zarábajú lepšie, čo nedokazuje len štúdia PwC, ale aj údaje Štatistického úradu SR za rok 2018. „Ženy zarábajú na Slovensku o pätinu menej ako muži. Tento rozdiel sa pritom za posledné desaťročie zmenil iba minimálne,“ upozornila analytička Wood & Company Eva Sadovská. Platové rozdiely podľa nej majú súvis s viacerými faktormi. Napríklad s materskou, či rodičovskou dovolenkou. „Kým do odchodu na prvú materskú sú rozdiely medzi platmi mužov a žien miernejšie, k prehlbovaniu začína dochádzať práve po ich návrate do pracovného života a tieto výraznejšie rozdiely pretrvávajú ešte niekoľko ďalších rokov,“ tvrdí Sadovská. Ženy tiež pracujú v horšie platených odvetviach či povolaniach, ako muži. Badať to napríklad vo finančných a poisťovacích činnostiach, oblasti informácií a komunikácií. Naopak, najmenšie rozdiely sú v administratívnych a podporných službách.
„Aj medzi riadiacimi pracovníkmi či manažérmi nájdeme častejšie mužov ako ženy, čo je ďalším faktorom prehlbovania rozdielu medzi ich priemernými platmi,“ doplnila Sadovská. Tento fakt potvrdzujú aj čísla z prieskumu PwC. V roku 2000 malo Slovensko štvrté najvyššie zastúpenie žien v manažmente firiem na úrovni 22 %, vyššie mali vtedy už len škandinávske krajiny ako Nórsko, Švédsko, Fínsko. Za 18 rokov sa však dramaticky zmenila situácia v mnohých krajinách. Za rok 2018 má Slovensko 24 % žien v manažmente firiem, ale už vyše 15 krajín OECD predbehlo Slovensko a má vyššie zastúpenie. Napríklad Island 45 %, Francúzsko 41 %, Nórsko 39 % a Švédsko 37 %.
Z lepšieho uplatnenia žien ako aj rastu miezd by pritom mohla profitovať samotná ekonomika. Ak by zamestnanosť žien dosiahla úroveň Švédska z roku 2018, tak by hrubý domáci produkt Slovenska vzrástol o 7,8 %. Ak by sa zotreli platové rozdiely, príjmy žien by podľa rebríčka PwC vzrástli o 22,6 %. „Na základe výsledkov prieskumu sa Slovensko málo zlepšuje v oblasti ekonomického postavenia žien. Intenzívnejšie zapojenie žien do práce však prináša vyšší ekonomický rast a prínos celej spoločnosti. Podiel žien v manažmente firiem sa za 18 rokov takmer nezmenil, existuje priestor zamestnať ďalších 15 % žien podľa vzoru Švédska,“ dodala Pavúková.
