Dáva to zmysel? Akciové trhy, ekonomika a veľkosť populácie podľa rôznych metrík

, awealthofcommonsense Foto: SITA/AP

India má štyrikrát toľko obyvateľov ako Spojené štáty, ale ekonomiku zodpovedajúcu jednej desatine tej americkej a indický akciový trh predstavuje 1/5 amerického. Dáva to zmysel? Áno aj nie.

 

 

Pozrime sa najskôr na svetový HDP v rozdelení podľa veľkosti a regiónu.

Teraz na svetovú populáciu.

V USA je sústredená štvrtina hospodárskej výroby, ale menej ako 5 % svetovej populácie. Celkom pôsobivé.

Teraz sa pozrime na kapitalizáciu svetového akciového trhu na základe metriky Vanguard Total World Stock ETF.

Pre prehľadnejšie porovnanie postavme vedľa seba 10 najväčších ekonomík sveta a a priraďme k nim tri spomínané atribúty.

Najviac vyskakujú Spojené štáty, Čína a India.

Ekonomika Číny je predstavuje veľkosťou dve tretiny amerického hospodárstva, krajina má však štyrikrát viac obyvateľov. Avšak USA majú kapitalizáciu akciového trhu takmer 16-krát väčšiu ako v Číne. India má štyrikrát toľko obyvateľov ako Spojené štáty, ale ekonomika je len jednou desatinou tej americkej, akciový trh jednou päťdesiatinou. Dáva to zmysel? Áno aj nie.

Áno, pretože USA majú diverzifikovanejšiu, dynamickejšiu, vyspelejšiu a inovatívnejšiu ekonomiku ako zvyšok sveta. Tamojšie zákony sťažujú vláde, aby prevzala kontrolu nad obrovskými korporáciami, je tam menej korupcie a pod. Americké technologické spoločnosti sa zdajú byť zďaleka najinovatívnejšie na tejto planéte. USA nielenže stáli na strane víťazov druhej svetovej vojny, ale ekonomicky vyšli bez následkov. Týmto získali desaťročia relatívnej výhody oproti zvyšku sveta, v ktorom sa museli vyrovnávať s odstraňovaním následkov vojny.

Navyše svetová ekonomika a veľké korporácie sú globálnejšie ako kedykoľvek predtým, takže hranice sa stierajú, pokiaľ ide o vplyv, ktorý má ekonomika jednej krajiny na svoj vlastný akciový trh. To, že spoločnosť má sídlo v určitej krajine, neznamená, že jej predaj pochádza z tejto krajiny. Americké spoločnosti ťažia z rastu vo zvyšku sveta. A netreba zabúdať ani na spotrebiteľský trh, v americkej ekonomike tvorí zhruba 70 % výdavkov spotrebiteľ, čo dokáže len málo ďalších krajín.

Ale inak to vôbec nedáva zmysel.

V školskej literatúre sa dočítame, že hospodársky rast je odvodený najmä z rastu populácie a rastu produktivity. A história ukazuje, že akciový trh by mal rásť v súlade s hospodárskym rastom.

Nemal by USA nakoniec dobehnúť aj zvyšok sveta? Nedá sa povedať, či sú tieto čísla pozitívne alebo negatívne pre zvyšok sveta, pokiaľ ide o budúci rast ich trhov.

Na jednej strane je tu úplná dominancia USA za posledných 100+ rokov, čo sa týka stavebných spoločností a hodnoty akciového trhu. Ak by to takto šloďalej, USA pohltia aj zvyšnú hodnotu svetového akciového trhu.

Na druhej strane skutočnosť, že dve krajiny na tomto zozname, Čína a India, tvoria takmer 40 % svetovej populácie, ale iba 5 % svetových akciových trhov by mohlo znamenať, že ešte nenaskočili na rozbehnutý vlak. Nádej pre tieto rozvíjajúce sa trhy je, že pokiaľ ide o finančné trhy a získavanie hodnoty z ich korporácií, sú stále oveľa menej vyspelé, USA v tom majú obrovský náskok.

Keď premýšľame o nasledujúcich 50 – 100 rokoch, je to v podstate ako keď sa Tiger Woods objavil na niektorom významnom šampionáte. Kto vyhrá? Tiger Woods alebo jamkovisko? USA sú v tomto scenári evidentne Tiger Woods a zvyšok sveta je hráčske pole. Tiger je stredobodom pozornosti, ako americký akciový trh. Nádej pre zvyšok sveta je, že ani Tiger Woods nedokázal donekonečna ovládnuť PGA Tour.

Súvisiace články

Aktuálne správy