Daňový expert: Vláda môže najúčinnejšie redukovať deficit cez cielený boj proti tieňovej ekonomike a medzere vo výbere DPH

oPeniazoch.sk, Grant Thornton

Návrh štátneho rozpočtu pre rok 2020, ktorý minister financií Kamenický predložil do vlády, hovorí o deficite 0,49 % HDP. Analytici sa však zhodujú, že odhad je zásadne podhodnotený (NBS hovorí o 1,5 % HDP) a budúci vývoj nesľubuje zlepšenie. Daňoví experti Grant Thornton opäť pripomínajú, že štát by sa mal konečne zamerať na redukciu tieňovej ekonomiky a tzv. medzery vo výbere DPH, ktoré majú najvyšší potenciál priniesť daňové príjmy.

Profesor Friedrich Schneider z univerzity v rakúskom Linzi dlhodobo analyzuje podiel tieňovej ekonomiky v Európe. V prípade Slovenska na základe dát za posledných šesť rokov nameral priemerný objem tieňovej ekonomiky na úrovni 13,4 % HDP. Na porovnanie, Rakúsko v tomto parametre dosahuje priemer 7,29 % a Nemecko 10,38 %. Zo susedných štátov Slovenska sa mierne nad naším priemerom hýbe Česko (14,35 %), naopak, Maďarsko (22,34 %) a Poľsko (22,4 %) sú na tom ešte horšie.

Aj keď situácia na Slovensku sa z roka na rok zlepšuje, v aktuálnych číslach sa Rakúsku vzďaľujeme. Podľa kvalifikovaného odhadu profesora Schneidera dosiahne objem tieňovej ekonomiky na Slovensku v tomto roku 12,2 %, čo je presne dvojnásobok Rakúska (6,1 %).

Pri súčasnej výkonnosti slovenskej ekonomiky (2018: 88,6 mld. eur) predstavuje výpadok kvôli tieňovej ekonomike 11,87 mld. eur. „Dosiahnuť nulový podiel tieňovej ekonomiky nie je realistické, podobne, ako je nereálna nulová nezamestnanosť. Ak by však Slovensko dokázalo zredukovať tieňovú ekonomiku na úroveň Rakúska, získal by štátny rozpočet na daniach a odvodoch viac ako 1,78 miliardy eur 1). To je zásadne viac, ako je predikovaný výpad daňových príjmov v objeme 620 miliónov eur,“ hovorí rakúsky daňový expert a managing director Grant Thornton, Wilfried Serles.

Najzásadnejšími faktormi, ktoré povzbudzujú tieňovú ekonomiku, je v prvom rade daňové a regulačné zaťaženie. „Samotné daňové zaťaženie je na Slovensku relatívne nízke. Aj keď treba priznať, že existuje priestor na znižovanie, avšak nie spôsobom zavedenia dvojitej sadzby pre firmy rôznych veľkostí. Obrovský priestor je však pri regulačnom zaťažení. Slovensko má dnes neprehľadný daňový systém, štát podnikateľov niekedy až terorizuje kontrolami v jednej oblasti, zatiaľ čo v druhej je absolútne benevolentný. Som presvedčený, že pri správnom nastavení opatrení by Slovensko dokázalo skokovo zredukovať časť tieňovej ekonomiky,“ hovorí W. Serles.

Štát musí s kontrolnými kapacitami zaobchádzať efektívnejšie. Len tak môže zásadnejšie zredukovať medzeru vo výbere DPH a daní z príjmu

Druhou oblasťou, sľubujúcou prínos pre štátny rozpočet, je oblasť výberu DPH. Európska komisia vypočítala celkovú stratu na DPH u členov EÚ na 137 mld. eur (2017). Slovensko v tomto parametri zásadne zaostáva. Naposledy nameraná medzera medzi očakávaným príjmom a reálnym výberom DPH dosahovala 22 % (2017). Pozitívny je klesajúci trend (mínus 9 % za posledných 5 rokov), avšak pokles je príliš pomalý, aby sme sa reálne priblížili štátom s oveľa efektívnejšou kontrolou výberu DPH. Medzi ne patria Rakúsko (8 %), Nemecko (9 %), ale najmä Slovinsko (0 %).

„Treba oceniť snahu Finančnej správy, ktorá aktuálne hovorí o 75 % úspešnosti daňových kontrol a pluse pri dodatočnom výbere daní a boji s podvodmi vo výške 3,7 miliardy eur za uplynulé roky. Rovnako treba oceniť, že Finančná správa už začala pracovať na automatickom identifikovaní podozrivých firiem a sústredení kontrolných kapacít  na tieto firmy. Čo nám však chýba je z toho plynúca úľava pre poctivé firmy, ktoré si svoje povinnosti pravidelne plnia,“ odporúča Wilfried Serles.

Zároveň by sa mala Finančná správa zamerať silnejšie na kontroly dane z príjmu, ktoré sa dnes prakticky nedejú. V mene snahy o znižovanie únikov na DPH je dnes takmer celá kapacita Finančnej správy alokovaná do oblasti identifikovania únikov pri DPH. Pritom výpadok na daniach z príjmu nie je zďaleka zanedbateľný.

„Kapacity FS sú logicky obmedzené, preto je oveľa efektívnejšie zamerať ich na podozrivé firmy, a to v oblasti DPH aj dane z príjmu. Tento krok by zároveň priniesol úľavu dlhodobo poctivým firmám, ktoré sú zbytočne administratívne zaťažované kontrolami. Podobný systém funguje v Rakúsku dlhodobo a prináša zásadné výsledky.“

1) Vypočítané ako podiel Tax-To-GDP Ratio (ktorá zohľadňuje výnos z daní a odvodov vo vzťahu k HDP) z rozdielu medzi veľkosťou rakúskej a slovenskej tieňovej ekonomiky, vztiahnutej na HDP Slovenska; údaje OECD (2017) https://www.oecd.org/tax/revenue-statistics-slovak-republic.pdf

2)  Výpočet veľkosti a vývoja tieňovej ekonomiky sa vykonáva pomocou postupu odhadu MIMIC (viac ukazovateľov a viacerých príčin). Použitím postupu odhadu MIMIC získame iba relatívne hodnoty a na kalibrovanie hodnôt MIMIC na absolútne hodnoty sú potrebné ďalšie metódy, ako napríklad metóda dopytu po mene alebo metóda diskontovania príjmu. Podrobné vysvetlenie týchto výpočtových metód pozri Friedrich Schneider, editor, Príručka o tieňovej ekonomike, Cheltenham (Spojené kráľovstvo): Edward Elgar Publishing Company, 2011, a Friedrich Schneider a Colin C. Williams, 2013, Shadow Economy, Institute of Institute Ekonomické záležitosti, IEA, Londýn, 2013 a Colin C. Williams a Friedrich Schneider (2016), „Meranie globálnej tieňovej ekonomiky“, Cheltenham (Spojené kráľovstvo), Edward Elga Publicity Company, 2016.

• Zdieľať

• Tip na článok?