Dobrá ekonomika pre ťažké časy

Diskusia 1  
Dobrá ekonomika pre ťažké časy
Zdroj: BBC
Foto: SITA/AP


19. 11. 2019 - Ekonómovia to mali v ostatných rokoch ťažké. Dnes ľudia dôverujú ekonómom asi tak ako politikom. Konvenčná ekonomická teória sa nezameriava na to, o čo sa ľudia skutočne zaujímajú. Peniaze sú dôležité, ale v skutočnosti sa ľudia viac zaujímajú o „účel, príslušnosť a dôstojnosť“ ako o to, aby zarobili o niečo viac, hoci žijú v ťažkých časoch.

V novej knihe Dobrá ekonomika pre ťažké časy sa dvojica ekonómov Duflová a Banerjee zaoberajú tým, ako sa vysporiadať s niektorými z najväčších výziev 21. storočia. Laureáti Nobelovej ceny tvrdia, že ekonómovia sú v dnešnom polarizovanom svete dôležitejší než kedykoľvek predtým.

Duflová v rozhovore pre BBC, povedala, že ekonómovia často predpokladajú, že ľudia budú veľmi silno reagovať na finančné stimuly. Konvenčná ekonómia tvrdí, že „ak ste zamestnaní v odevnom závode v niektorom malom meste v USA a prídete o miesto kvôli konkurencii z Číny, zbalíte sa a pocestujete za prácou aj väčšiu vzdialenosť,“ hovorí. A nie sú to len ekonómovia kto to tvrdia. Dokazujú to aj prieskumy, jeden z nich oslovil 10 000 Američanov, pričom 62 % respondentov odpovedalo, že nezamestnaní by sa za prácou mali sťahovať. Napriek tomu, keď sa ich opýtali, či by sa sami presťahovali za prácou, iba 52 % odpovedalo kladne. Z tých, ktorí boli nezamestnaní, iba tretina uviedla, že sú ochotní sa presťahovať.

Dôvodom môžu byť peniaze. Sťahovanie môže byť príliš nákladné, aj akékoľvek zvýšenie mzdy by mohlo byť nedostatočné kvôli vyšším životným nákladom, myslí si Duflová. Navyše mobilita obyvateľov klesá. „Keď prídu zlé správy vo forme zvýšenej konkurencie, namiesto toho, aby ju firmy prijali a presúvali zdroje na čo najlepšie možné použitie, radšej šetria a dúfajä, že problém časom zmizne sám,“ píšu Duflová a Banerjee. „Začne sa prepúšťanie, pracovníci, ktorí odchádzajú do dôchodku nie sú nahradení novými, začínajú sa znižovať mzdy. Majitelia firiem si strážia svoje zisky, pôžičky sa znovu prerokúvajú, všetko s cieľom čo najviac zachovať súčasný stav.“

Vyššie alebo nižšie dane?
Politici v niektorých krajinách hovoria o „spravodlivejšom“ daňovom systéme. Chcú prinútiť bohatých platiť vyššie dane. Podľa Duflovej ale väčšie zdaňovanie bohatých nemusí nutne zmenšiť priepasť medzi bohatými a chudobnými. „Napríklad, ak sú dane zamerané na skupinu zarábajúcu viac ako 500 000 ročne, potom firmy nebudú cítiť potrebu platiť im tieto veľmi vysoké mzdy, pretože by tak ako tak peniaze skončili v štátnej pokladnici.“ Ale ani zníženie daní nepomôže. Duflová a Banerjee vo svojej knihe uvádzajú príklad USA, keď republikánski vodcovia v Kansase v roku 2012 podstatne znížili dane v nádeji, že to pomôže naštartovať hospodárstvo. Stal sa pravý opak. Štát nemal dostatok peňazí na zaplatenie verejných služieb a úradníci boli nútení skrátiť vyučovanie na štyri dni v týždni.

Duflová hovorí, že vyššie dane musia zodpovedať lepším službám alebo cielenej pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú. „Tvorcovia politík sa musia pozrieť na politiky, ktoré pomôžu osobe, ktorá prišla o prácu v továrni, pretože ju nahradili roboty alebo preto, že tovar sa teraz vyrába v Číne. Pokiaľ nebudeme mať na túto otázku odpoveď, potom len zdaňovanie bohatých nepomôže. Dotknutí, ktorí prišli o prácu, nebudú menej nahnevaní.“