oPeniazoch.sk, TASR;CNBC;ČTK Foto: SITA/AP
Nobelovu cenu za ekonómiu získali Abhijit Banerjee, Esther Duflová a Michael Kremer za svoj "experimentálny prístup k znižovaniu globálnej chudoby". V pondelok to oznámila švédska Kráľovská akadémia vied.
Laureáti 51. Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonómiu, ako sa takzvaná Nobelova cena za ekonómiu oficiálne nazýva, podľa vyhlásenia Kráľovskej akadémie vied "výrazne zlepšili naše možnosti boja s globálnou chudobou". Ich nový experimentálny prístup prispel k transformácii rozvojovej ekonomiky.
Aj napriek výrazným zlepšeniam je podľa švédskej akadémie vied znižovanie globálnej chudoby vo všetkých formách jedným z najnaliehavejších problémov ľudstva. Tohtoroční laureáti priniesli nový prístup k získavaniu spoľahlivých odpovedí týkajúcich sa spôsobov boja s globálnou chudobou. V krátkosti spočíva v rozdelení problému na menšie, ľahšie zvládnuteľné otázky, napríklad hľadanie najúčinnejších intervencií vedúcich k zlepšeniu vzdelávania alebo zdravia detí. Laureáti ukázali, že odpovede na tieto menšie, konkrétnejšie formulované otázky sa často najlepšie získavajú prostredníctvom starostlivo pripravených experimentov medzi ľuďmi, ktorých sa dané problémy najviac týkajú.
"Priamym dôsledkom jednej z ich štúdií bolo, že viac ako päť miliónov indických detí využilo efektívne programy doučovania na školách," uviedla vo vyhlásení Akadémia. „Ďalším príkladom je veľká podpora preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bola zavedená v mnohých krajinách.“ Má tiež veľký potenciál ďalej zlepšovať životy najhorších ľudí na celom svete.
Banerjee a Duflová pôsobia na Massachusetts Institute of Technology a spoločne napísali niekoľko kníh, Kremer na Harvard University. Duflová sa narodila v roku 1972 v Paríži a je najmladším laureátom ceny v histórii. Takisto je len druhou ženou, ktorá ju získala po Elinor Ostromovej (2009). Podľa ekonómky je chudoba hlavnou príčinou našich súčasných problémov. Vo svojom výskume sa snažila ukázať, že nedáva príliš zmysel hádať sa o tom, ktoré z veľkých ekonomických teórií sú pravdivé, ak ich možno ľahko otestovať priamo medzi ľuďmi.
Banarjee sa narodil v Indii na začiatku 60-tych rokov. Neskôr odišiel študovať na Harvard a venoval sa ekonómii informácií. India mu však ostala blízka a čoskoro sa začal venovať práve štúdiu chudoby. Spolu s ďalšími dvoma ocenenými patrí k priekopníkom a najhlasnejším stúpencom experimentov priamo s dotknutými ľuďmi. Je druhým zástupcom Indie, ktorého švédska centrálna banka ocenila, hoci má už americké občianstvo.
Tretím laureátom je Michael Kremer z Harvadu, ktorý sa v rámci rozvojovej ekonómie venuje špecificky otázke zdravia, ako sú napríklad vakcíny. Je autorom niekoľkých teórií, z ktorých najslávnejšie je "O-ring" teória z roku 1993. "O-ring" je súčiastka, ktorá stála za katastrofou raketoplánu Challenger v roku 1986. Kremera to inšpirovalo k teórii, ktorá vysvetľuje, prečo bohaté krajiny dokážu vyrábať zložitejšie výrobky a dosahujú vyššiu produktivitu, než aké dosahujú chudobné krajiny. Kremer bol v experimentálnej rozvojovej ekonómii priekopníkom. V 90-tych rokoch v Keni a ďalších krajinách začal skúmať chudobu na vlastnej koži a neskôr na jeho výskum nadviazali práve Banarjee a Duflová.
Vlani získali Nobelovu cena za ekonómiu americkí ekonómovia William Nordhaus a Paul Romer, za priekopnícke zistenia modelu západného hospodárskeho rastu so zameraním na problémy životného prostredia a zdieľania výhod technológií. Kritici tvrdia, že Nordhausov model, ktorý vytvoril na opis súhry medzi ekonomikou a podnebím, vážne podceňuje riziká spojené so zmenou klímy.
