Investori musia byť pripravení: Je tu koniec globalizácie

, MarketWatch Foto:SITA/AP

Globalizácia je už za svojim vrcholom, investori ale značne podceňujú riziko, že svet sa v nasledujúcich rokoch začne deglobalizovať.

Posledná vlna globalizácie, ktorá sa začala po skončení studenej vojny a zrýchlila sa v 90-tych rokoch a na prelome tisícročí, mala zásadný vplyv na hospodársky vývoj za posledných 30 rokov. Podporila hospodársky rast, najmä na rozvíjajúcich sa trhoch, a pomohla znížiť infláciu aj reálne úrokové sadzby v rozvinutom svete.

Globalizácia mala tiež zásadný vplyv na distribúciu výnosov z rastu. Integrácia niekoľkých miliárd pracovníkov do globálnej ekonomiky znížila podiel práce na príjmoch a zvýšila zisky spoločností, čo poskytlo dôležitú podporu pre globálne akciové trhy.

Treba však zdôrazniť, že súčasná vlna globalizácie, zdá sa, narazila na mantinel ešte pred začiatkom obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Obchod s tovarom a službami, ako aj cezhraničné kapitálové toky, sa v 90-tych rokoch minulého storočia výrazne zvýšili ako podiel na svetovom HDP, ale od roku 2010 sa ustálili. Je možné, že toto stagnovanie je len dočasné a že nepredvídaný technologický prielom spôsobí novú vlnu globalizácie. Ale takéto vlny sú zriedkavé.

Globalizácia mohla vyvrcholiť z viacerých dôvodov. Väčšina ekonomík je mimoriadne otvorená a nezostávajú žiadne nové krajiny, ktoré by sa mohli integrovať do globálnej ekonomiky. A vďaka novým technológiám je pre firmy menej atraktívne udržiavať si veľké a komplexné dodávateľské reťazce. Vlády tiež začali čoraz viac spochybňovať výhody niektorých aspektov finančnej liberalizácie, ktorá bola ústredným prvkom poslednej vlny globalizácie. Je nepravdepodobné, že by Čína výrazne otvorila svoje kapitálové trhy.

Dosiahnutie „špičky“ globalizácie nie je nevyhnutne dôvodom pre znepokojenie ohľadom svetovej ekonomiky. Naopak, technologický vývoj, ktorý čiastočne poháňa tieto trendy, podporí rast produktivity a rozšíri výber pre spotrebiteľa. Ale dnes sa globalizácia riadi skôr politikou. Cezhraničný obchod a toky kapitálu klesajú ako podiel na HDP. Jedným z kľúčových ponaučení z histórie je, že globalizácia sa vráti skôr vďaka politike, a nie technológiám. V súčasnosti je najmarkantnejším príkladom politiky obchodná vojna medzi USA a Čínou. Samotná obchodná vojna nemá až taký veľký dopad, vzhľadom na to, že obchod medzi USA a Čínou predstavuje iba 3 % celkového svetového obchodu. Je to však riziko vzniku zásadnejších napätí vo vzťahoch medzi Čínou a Západom. Existuje riziko, že obchodná vojna bude začiatkom širšej nevôle voči globalizácii, ktorá presahuje rámec nezhôd medzi USA a Čínu.

Globalizácia navyše podkopala moc národných vlád a je často obviňovaná za rastúcu nerovnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a z nežiaducej migrácie.

Dnes je pravdepodobnosť, že nastáva obdobie deglobalizácie, podceňovaná. Nie je jasné, v akej presnej podobe by to mohlo nastať. Na jednom konci spektra je to mierna forma regionalizácie, v ktorej je výroba zoskupená v susedných krajinách a nie je globalizovaná. Na druhom konci spektra by sa svet mohol rozložiť do konkurenčných blokov (napríklad jeden pod vedením USA a druhý Číny). Medzitým by sme mohli byť svedkami rastúcej vlny zavádzania ciel medzi jednotlivými krajinami.

Vo väčšine scenárov by boli účinky na svetovú ekonomiku ako celok negatívne, ale zvládnuteľné. Mierny stupeň regionalizácie by nepredstavoval veľký problém vzhľadom na to, že medzi susednými krajinami už existujú obchodné väzby a regióny by pravdepodobne boli dosť veľké na to, aby si udržali firmy, ktoré sú podstatné pre ekonomiku.

Podobne by dopady obchodnej vojny na globálny rast v nasledujúcom desaťročí boli pravdepodobne malé v porovnaní s oveľa väčšími výzvami, ktoré predstavujú demografické údaje, nízky rast produktivity a impotencia menovej politiky.

Jeden scenár deglobalizácie by však mal škodlivejší vplyv na globálny rast, nehovoriac o geopolitickej stabilite, ako všetky ostatné. Hoci je nepravdepodobné, že by obchodné a investičné toky medzi Západom a Čínou úplne vyschli, hrozba spočíva v obnove studenej vojny medzi USA a bývalým Sovietskym zväzom. Pravdepodobne by to bola kombinácia obmedzení obchodu v konkrétnych odvetviach a výrobkoch, ako aj určitý druh technologickej železnej opony.

 

Autorom je Neil Shearing, hlavný ekonóm nezávislej výskumnej spoločnosti Capital Economics.

Súvisiace články

Aktuálne správy