oPeniazoch.sk, marketwatch Foto: getty images
Peniaze sú základným kameňom moderných ekonomík. Nepotrebujeme si dopestovať vlastné jedlo, vyrábať si vlastné oblečenie a vytvárať vlastný nábytok. Môžeme sa špecializovať na to, čo vieme robiť dobre. A na to čo chceme, použiť peniaze.
Asi príliš nezáleží na tom, čo je akceptované ako peniaze. Nemusia byť niečím, čo môžete držať v ruke. Väčšina z nás už pozná pohodlie bezhotovostnej spoločnosti. Naše príjmy idú priamo na naše bankové účty a naše výdaje sa vyplácajú z našich bankových účtov. Účty, ktoré nie sú platené elektronicky, sa platia šekom, či kartou. Samozrejme v určitom momente potrebujeme mať hotovosť, napríklad na transakcie, o ktorých nechceme, aby sa o nich vedelo. A to nás privádza k Bitcoinu a ďalším kryptomenám. Na rozdiel od elektronických peňazí, ktoré plynú cez bankový systém a sú monitorované centrálnymi bankami, Bitcoin využíva kryptografiu a decentralizovanú kontrolu.
Pôvabu kryptomien neuberá ani skutočnosť, že mnoho ľudí pozná počítače, ale len málokto z nich vie, čo je to blockchain. Ak by bol Bitcoin účtovným systémom, ktorý by pri živote udržiaval armáda účtovníkov s ceruzkami a papierom, nebolo by to také cool.
Ale v čom má čaro investícia do Bitcoinu? Skutočné investície, ako sú akcie, dlhopisy a nehnuteľnosti, generujú reálny príjem. Dlhopisy vyplácajú kupóny, akcie vyplácajú dividendy a nehnuteľnosti generujú príjmy z prenájmu. Bitcoin nevytvára žiadny príjem.
Špekulanti kupujú Bitcoiny, pretože si myslia, že ich predajú neskôr za ešte vyššiu cenu. Kúpiť za bláznivú cenu a predať ešte väčšiemu bláznovi. Počas tulipánovej bubliny si v lete 1636 kupovali cibuľky za 20 dolárov (v dnešných dolároch), v januári 1637 ich už blázni nakupovali za 160 dolárov a o niekoľko týždňov neskôr za 2 000 dolárov. Cena sa nakoniec vyšplhala až na 75 000 dolárov.
Podobne sa blázni našli aj na akciovom trhu, kde nakúpili bezcenné akcie a dúfali, že sa im podarí predať ich iným bláznom. Istá spoločnosť „získala veľkú výhodu, ale nikto nevedel, čo to je“. Všetky jej akcie sa minuli za menej ako päť hodín. Ďalšia ponuka akcií bol už predaj ničoho. Napriek tomu sa našli takí, čo si toto nič kúpili.
Bitcoin nie je nič iné. V tom, že jeho cena nie je spojená s ekonomickými fundamentmi. Cena Bitcoinu nie je podporovaná ničím iným ako vierou, že väčší blázni budú ochotní zaplatiť vyššiu cenu.
V roku 2017 sa začala bitcoinová bublina nafukovať. Cena akcií Long Island Iced Tea Corp. vzrástla o 500 % po tom, čo zmenila svoj názov na Long Blockchain Corp. Tesne pred spľasnutím bubliny firma ponúkla kryptomenu, ale ani nepredstierala, že by malo ísť o životaschopnú menu. Pravdivo uviedla na trh digitálny token, ktorý nemal "žiaden účel." Napriek tomu ľudia minuli stovky miliónov dolárov na nákup tejto mince bez hodnoty.
A situácia sa opakovala. Na 1. apríla sa objem obchodovania s Bitcoinmi viac ako päťnásobne zvýšil na 815 miliónov zo 153 miliónov a jeho cena vzrástla o 18 %. Rally bola sústredená do jedinej hodiny, keď cena vzrástla o 21 % medzi 5:30 a 6:22 londýnskeho času.
Odkiaľ sa vzali ďalší blázni? Jediným možným vysvetlením bol článok napísaný ako prvoaprílový vtip, že sa zástupcovia regulátora SEC počas víkendu zišli na mimoriadnom stretnutí a odhlasovali schválenie dvoch bitcoinových burzových fondov (ETF). Bláznom však bolo úplne jedno, čo vyvolalo rally. Kým budú ceny stúpať, blázni budú kupovať v nádeji, že predajú ešte väčším bláznom. Ale v určitom okamihu sa ponuka väčších bláznov minie. A druhá bitcoinová bublina skončí rovnako ako tá prvá.
Autorom je profesor ekonómie Gary Smith, autor knihy „Deväť úskalí ťažby dát“.
