oPeniazoch.sk, The Conversation Foto: getty images
Naše vedomosti o tom, čo ľudia potrebujú, aby sa cítili šťastní a spokojní so svojimi životmi, sa stále rozširujú. Ale miera, do akej sa ľudia skutočne cítia šťastní a spokojní so svojimi životmi, do veľkej miery stagnuje.
Každý rok dochádza k malým posunom, čo umožňuje porovnávať, v ktorej krajine sú obyvatelia „šťastnejší“. Tieto posuny spočívajú v úzkych definíciách šťastia a sú zriedkakedy výsledkom vládnych politík.
Desaťročia výskumu šťastia a blahobytu nám ukázali, že kľúčovými determinantmi blahobytu sú kvalita našich vzťahov, duševné a fyzické zdravie, naša schopnosť uspokojovať základné potreby, sociálne a emocionálne zručnosti, ktoré majú zmysel v živote, a stabilita. Viac peňazí, za hranicami uspokojenia základných potrieb len málokedy prináša ešte väčší pocit šťastia.
Ekonomický rast má takmer vždy politickú prioritu. A tento záujem o hospodárstvo často neberie do úvahy ekonomickú nespravodlivosť a stále rastúcu klimatickú krízu, ktoré ohrozujú blahobyt budúcich generácií.
Niekto razí presvedčenie, že šťastie a blahobyt sú čisto osobnou voľbou. Áno, človek môže byť schopný „vybrať si“ iný životný štýl, alebo sa pozerať na životné okolnosti inak, aby tak mohol prežívať viac šťastia a väčšiu pohodu. Ale naše spoločnosti len zriedka uľahčujú takúto voľbu. Ani nás nenútia otvoriť sa životnými zručnostiam, ktoré nám môžu pomôcť vnímať naše životné okolnosti iným spôsobom. Naše voľby sú namiesto toho obmedzené potrebami hospodárstva. Sme neustále povzbudzovaní k tomu, aby sme si kupovali veci, ktoré nebudú spĺňať naše najhlbšie ľudské potreby, musíme čeliť neprimerane dlhému pracovnému času, alebo strate zamestnania. Sme nútení učiť sa veci v záujme produktivity a nie v záujme našej vášne.
Cesta ku šťastiu nikdy nie je ľahká. Dokonca ani pre tých, na ktorých nie sú tak akútne vyvíjané ekonomické tlaky. Dokázali by sme vytvoriť spoločnosť, ktorá by prinášala skutočný blahobyt?
Väčší výskumov sa zameriava na vzťah medzi ekonomikou a blahobytom. Pritom snaha o stále vyššie príjmy, tak na individuálnej ako aj na spoločenskej úrovni, v nádeji pre získanie väčšieho pocitu šťastia, môže skončiť obetovaním tých vecí, ktoré by nám viac šťastia priniesli. Namiesto toho sa vyvíja neustály tlak na výkon. Môžete byť úspešní v tom, čo robíte, ale nemusí vám to prinášať pocit šťastia. Hľadáte niečo zmysluplnejšie.
Pozrime sa na krajiny, ktoré sú na čele rebríčkov spokojnosti so životom. Napríklad takú Kanadu, ktorá má jeden z najprogresívnejších ukazovateľov národného blahobytu. Bhután, ktorý sa vyhol medzinárodným ekonomickým programom, aby vyvinul svoj vlastný pojem trvalo udržateľného rozvoja založený na šťastí a blahobyte všetkých svojich občanov. Alebo Kostarika, kde je národ hrdý na to, že je schopný žiť šťastne a zdravo aj keď z menej. Vietnam, ktorý by v skutočnosti mohol byť najmenej rozvinutou krajinou na svete, ak by sme uvažovali v intenciách moderných pojmov rozvoja.
Tieto krajiny sú ale hodnotené najlepšie a nie náhodou, ale kvôli výberu. V roku 1948 v Kostarike, neskorší prezident José Figueres Ferrer zrušil armádu a využil uložené prostriedky na investovanie do zdravotníctva a vzdelávania. V roku 1972 v Bhutáne kráľ Jigme Singye Wangchuck vyhlásil, že „Hrubé národné šťastie je dôležitejšie ako hrubý domáci produkt“. V iniciatíve založenej občanmi, ktorá začala v rokoch 1999-2000, dostali Kanaďania možnosť identifikovať, čo pre nich predstavuje kvalitu života.
Išlo o progresívne voľby. Voľby ľudí na vplyvných pozíciách. Voľby, ktoré sú v ostrom kontraste k rozhodnutiam, aké urobili a aj naďalej robia vplyvní v iných krajinách, aby do značnej miery vyhoveli hospodárskym záujmom. Voľby, ktoré v konečnom dôsledku vidia skôr ekonomiku než šťastie ľudí.
Existuje však nádej. Stačí sa pozrieť na zelené aktivity, do ktorých sa zapája čoraz viac ľudí. Starostlivosť o klímu si bude vyžadovať zmeny, ktoré súčasne zlepšia náš blahobyt dnes aj v budúcnosti. Rastie povedomie, stále viac ľudí sa zaujíma o ekonomickú a sociálnu spravodlivosť než o hospodársky rast. Začíname vidieť poza staré zavádzajúce presvedčenie o nutnej spotrebe. Ak chceme žiť šťastnejšie, mať viac naplňujúci život, nadišiel čas, aby každý, na každej úrovni spoločnosti, urobil lepšie rozhodnutie.
Autorom je Christopher Boyce, čestný výskumný pracovník v Behavioral Science Centre, University of Stirling.
