oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: TASR/Martin Baumann
V analýze sa pozrieme na to, či nám aktuálny kurzový vývoj v prípade obľúbených „neeurových“ destinácií hrá do karát alebo nie. Okrem toho nás bude zaujímať aj to, aká je inflácia v „dovolenkových“ krajinách a ako sa vyvíjajú ceny ropy a benzínu.
V ktorých krajinách nám kurzový vývoj predraží a v ktorých zlacní tohtoročnú dovolenku?
Najobľúbenejšou destináciou Slovákov je hneď po domovine Chorvátsko. Pozitívnou správou pre našincov je, že kurz eura voči chorvátskej kune je aktuálne takmer totožný s úrovňou, aká bola v rovnakom období vlaňajška. To znamená, že kurzový vývoj nám dovolenku v Chorvátsku tento rok nepredraží, ale na druhej strane ani nezlacní. Rovnako ako pred rokom by sme mohli zaplatiť aj v obľúbenom Bulharsku. Aspoň z pohľadu kurzového vývoja.
Z hľadiska vývoja mien je situácia pre našincov podstatne priaznivejšia v krajinách ako Turecko a Tunisko. Spoločná európska mena bola v máji v porovnaní s minuloročným májom voči tureckej líre silnejšia až o takmer tretinu. Z hľadiska kurzového vývoja je tak Turecko ideálnou dovolenkovou destináciou. V prípade tuniského dinára je euro medziročne silnejšie o vyše 12 %. Za rovnaký objem peňazí by sme si tak v týchto krajinách mohli v súčasnosti dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb. Rovnako aj ceny za ubytovanie v hotelových rezortoch by tak hlavne v prípade Turecka mohli byť pre našincov atraktívnejšie. Menej priaznivá je ale situácia pre dovolenkujúcich v Egypte, keďže naša mena je voči egyptskej libre zhruba o desatinu slabšia ako pred rokom.
Zatiaľ čo pred rokom bolo pre našincov výhodnou dovolenkovou destináciou aj Rusko, tak tento rok tomu už tak úplne nie je. Euro je totiž voči ruskému rubľu v porovnaní s vlaňajškom mierne slabšie o -1,4 %. Rusko síce nepatrí medzi „TOP destinácie“ Slovákov, na atraktivite však postupne získava. O niečo bližšie to však za predĺženým víkendom máme do Veľkej Británie. Ani voči britskej libre si však euro neviedlo najlepšie a medziročne mierne stratilo -0,9 %. Z dlhodobejšieho hľadiska je ale situácia pre našu menu priaznivejšia. Rozhodnutie o vystúpení Británie z EÚ „padlo“ takmer pred 3 rokmi (jún 2016) a brexit sa odvtedy podpísal pod oslabovanie libry. Európska mena je aktuálne až o 12 % silnejšia ako pred referendom o brexite.
Euru sa darí aj voči menám nášho regiónu. Zhodnotenie eura voči okolitým menám síce nie je výrazné, ale aj tak tento kurzový vývoj našincov poteší. Okrem toho to môžu pozitívne vnímať aj obyvatelia prihraničných oblastí, ktorí k susedom radi vycestujú na nákupy. Naša mena je totiž medziročne silnejšia voči maďarskému forintu o 2,6 %, voči českej korune o 0,5 % a oproti poľskému zlotému si pripísala len nepatrných 0,2 %.
Najnepriaznivejší vývoj zaznamenalo euro voči americkému doláru, oproti ktorému je v súčasnosti o vyše -5 % slabšie ako vlani. Euru v porovnaní s jeho americkým náprotivkom nepraje hlavne roztváranie nožníc medzi menovou politikou Európskej centrálnej banky a amerického Fed-u, nakoľko v EÚ sa hlavná úroková sadzba stále drží na nulovej úrovni, zatiaľ čo Fed sadzbu postupne zvyšuje (aktuálne je v pásme 2,25 – 2,50 %). Ruku k dielu pridáva aj neistota ohľadom brexitu či spomaľovania globálnej ekonomiky.
Aký je cenový vývoj v obľúbených dovolenkových destináciách?
Pri návštevách cudzích krajín je ale samozrejme potrebné brať do úvahy aj rozdielne výšky cenových hladín a vývoj inflácie. V Chorvátsku je priemerná cenová hladina približne o -3 % nižšia ako u nás, ceny samotných potravín a nápojov sú ale naopak vyššie. Bulharsko patrí medzi najlacnejšie krajiny únie a v priemere sú tam tovary a služby o -30 % lacnejšie ako u nás. Aj Turecko je lacnejšou krajinou ako Slovensko a to priemerne o -23 %. Spomedzi krajín V4 patríme medzi krajiny s najvyššou cenovou úrovňou. V ČR sú ceny zhruba rovnaké ako u nás, v Maďarsku sú ale nižšie v priemere o desatinu a v Poľsku až o pätinu. V mnohých obľúbených dovolenkových destináciách sú ale ceny výrazne vyššie ako u nás. V Grécku, Portugalsku, či v Slovinsku sú ceny v porovnaní s nami vyššie zhruba o pätinu, v Španielsku o tretinu, v Taliansku až takmer o polovicu a vo Francúzsku dokonca o 57 %.
Vyšší rast spotrebiteľských cien nás tiež môže nemilo prekvapiť a ceny v hoteloch či reštauráciách môžu byť výrazne vyššie, než na aké sme boli zvyknutí napríklad vlani. Nielen Slovensko, ale aj ostatné európske krajiny dosahujú teraz vyššiu infláciu ako tomu bolo minulý rok. Rast cien v krajinách EÚ ale nie je výrazný a v priemere za celú úniu sa ceny aktuálne medziročne zvýšili o 1,9 %.
V Chorvátsku medziročná inflácia aktuálne dosahuje len 0,8 %, takže je výrazne nižšia ako u nás (2,4 %). V Bulharsku je ale rast cien výraznejší, na úrovni „až“ 3,1 % a v susedných krajinách sa pohybuje od 2,1 % v Poľsku do 3,9 % v Maďarsku. V obľúbených európskych dovolenkových destináciách akými sú Taliansko, Španielsko, Grécko či Francúzsko sa cenový rast hýbe v rozpätí 1 % až 2 %.
V krajinách mimo únie je však cenový rast často oveľa výraznejší. Inflácia dovolenke v Turecku príliš nepraje, keďže ceny v obchodoch sú tam totiž aktuálne až o 20 % vyššie ako vlani. Na dvojciferných hodnotách sa inflácia pohybuje aj v Egypte a v Tunisku dosahuje úroveň 7,5 %.
Kde môže byť dovolenka drahšia a kde lacnejšia?
V niektorých obľúbených dovolenkových destináciách sa z pohľadu inflačného vývoja musíme pripraviť na vyššie ceny v obchodoch ako vlani. Cenový rast v európskych krajinách ale nie je nijako výrazný, a teda ho na dovolenke až tak nepocítime a ceny budú zhruba rovnaké ako vlani. V krajinách mimo únie (Turecko, Tunisko, Egypt) je ale oveľa výraznejší a inflácia často dosahuje aj dvojciferné hodnoty. Takže sumy na cenovkách v obchodoch či reštauráciách môžu byť citeľne vyššie ako počas minuloročnej letnej sezóny. V niektorých krajinách, ako napríklad v Turecku či Tunisku, bude ale silnejšie euro slovenským dovolenkárom kompenzovať vyššie ceny spôsobené infláciou. Dovolenka v Egypte bude pre našincov ale tento rok menej výhodná ako vlani, keďže ju do istej miery môže predražiť slabšie euro aj vyššia inflácia.
Vývoj cien ropy nám tohtoročnú dovolenku v porovnaní s tou vlaňajšou príliš nepredraží. Zatiaľ čo vlani sme v takomto období „plakali“ pri tankovaní na benzínkach, tak tento rok sme si už na drahý benzín takpovediac zvykli. Ceny ropy Brent sa totiž podobne ako vlani pohybujú v okolí 70 – dolárovej hranice. Vlani pred dovolenkovou sezónou však boli takéto ceny pre nás šokujúce, keďže ropa bola medziročne drahšia až o takmer 50 %.
Podobne ako ceny ropy, tak aj ceny na čerpacích staniciach sú teraz podobné ako pred rokom. Za liter motorovej nafty a 95 oktánového benzínu zaplatíme v priemere o 0,9 % viac ako vlani a benzín 98 oktánový nás vychádza len o 0,5 % drahšie.
V porovnaní s obdobím spred 2 rokov je však ropa výrazne drahšia, nakoľko ešte na jar 2017 sa jej cena pohybovala len v okolí úrovne 50 USD za barel. Drahšie palivá sa premietajú aj do vyšších cestovných nákladov. A to nielen pri tankovaní na benzínkach, ale podpisujú sa aj pod zdražovanie dopravných služieb vrátane leteckej prepravy. Okrem toho platí, že drahšia ropa sa premieta aj do zdražovania potravín a v podstate všetkých tovarov a služieb, keďže tie treba nielen vyrobiť, ale aj prepraviť k zákazníkom.
Autorkou je Jana Glasová, analytička Poštovej banky.
