oPeniazoch.sk, Grant Thornton Foto: SITA/AP;TASR/Roman Hanc
Slovenské rekreačné poukazy firmám zvýšili cenu práce, zredukovali iné benefity a zmrazili rast miezd. Povinné rekreačné poukazy pritom nepozná legislatíva žiadnej z okolitých krajín či Nemecka. Ukázala to analýza poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Novela Zákonníka práce prikazuje od 1.1.2019 zamestnávateľom s viac ako 50 zamestnancami povinne poskytovať príspevky na rekreáciu zamestnancov do výšky 275 eur. Fakt, že riešenie je nesystémové, dokazuje prax vyspelých krajín. „V žiadnej z okolitých krajín V4 a ani v bohatých štátoch ako Rakúsko či Nemecko povinné rekreačné poukazy neexistujú. Naopak, legislatíva necháva rozhodnutie o benefitoch pre zamestnancov na firmách. Slovensko sa rozhodlo pre spôsob, ktorý opäť zhoršuje podmienky na podnikanie firiem tým, že umelo zvyšuje cenu práce a náklady na administratívu,“ hodnotí Silvia Hallová, daňová partnerka Grant Thornton.
Firmy museli redukovať benefity a zmrazovať rast miezd
Drvivá väčšina firiem, ktorým Grant Thornton Slovensko poskytuje daňové poradenstvo, musí kvôli povinným poukazom redukovať existujúce benefity. Práve tými sa firmy odlišujú od iných zamestnávateľov a bojujú o nedostatkových zamestnancov na dnešnom konkurenčnom trhu práce. Legislatíva presadená SNS im túto možnosť sčasti zobrala. Časť firiem zase otvorene hovorí, že kvôli poukazom musí zmrazovať zvyšovanie miezd. Niektoré firmy neplánované náklady tlačia do strát – napríklad najväčšieho výrobcu nábytku Decodom s 1 200 zamestnancami stoja poukazy takmer štvrť milióna eur ročne. „Tento benefit si umelo vymyslela vláda. Zamestnancom predpísala, kam majú ísť na dovolenku a firmám, aké benefity majú poskytovať. Pritom poukazy vôbec nerešpektujú dovolenkové zvyklosti Slovákov, ktorí väčšinou trávia voľný čas v Chorvátsku pri mori,“ dopĺňa Silvia Hallová.
Nastavenie systému zvyšuje nielen cenu práce, ale spôsobuje aj administratívne náklady navyše. Podmienky zákona sú nejasné a účtovníčky majú mnoho práce riešiť s každým zamestnancom správnu formu účtovného dokladu, aby vyhoveli požiadavkám zákona.
Na začiatku sa vhodným riešením zdali byť vouchery, pri ktorých by odpadla celá administratíva s preverovaním, kde zamestnanec strávil rekreáciu, s kým tam bol a či rekreácia spĺňa podmienky v zmysle zákonníka práce. „Realita je, žiaľ, opačná. Ministerstvo financií spoločne s Finančným riaditeľstvom tvrdia, že zamestnávateľ má aj pri voucheri povinnosť preverovať, či ho zamestnanec naozaj využil a či splnil všetky administratívne požiadavky na priznanie tohto benefitu. V tomto prípade sa teda opäť úplne minulo opatrenie v podobe nižšej administratívy,“ hovorí S. Hallová.
Navyše vouchery sú drahšie o províziu. „Aj trojpercentný poplatok zo zákona predstavuje pre firmy zásadný náklad navyše. Nehovoriac o províziách v dvojciferných sumách, ktoré podľa informácií z trhu vyžadujú vydavatelia od hotelov,“ dodáva S. Hallová. V neposlednom rade nákup voucherov predstavuje pre firmy neúnosné zaťaženie cashflow. „Firmy majú pri vlastných benefitoch výdavky rozdelené rovnomerne na celý rok. Vouchery však musia uhradiť naraz, čo je zásadný problém.“
Prehľad voľnočasových / dovolenkových benefitov v okolitých krajinách
ČR
V Čechách neexistuje žiadna regulácia rekreačných poukazov. Existuje však špecifická úprava v daňovom práve vo forme nezdaniteľnej časti na dovolenku. Zamestnávateľ nemá povinnosť poskytovať rekreačné poukazy ako benefit, ak ich však poskytuje, musí rešpektovať daňový režim, aby jeho zamestnanci boli oslobodení od dane z príjmu. Oslobodenie sa vzťahuje na príspevok do 20 000 CZK ročne za predpokladu, že bol poskytnutý v nepeňažnej forme. Firmy neposkytujú príspevok v hotovosti, ale nakupujú poukazy priamo od cestovných kancelárií. Takýto benefit nepodlieha ani dani z príjmu, ani sociálnym či zdravotným odvodom. Pre firmu ide však o nedaňový výdavok. Ak by príspevok mal formu finančnej platby, bol by predmetom zdanenia a odvodov. V takom prípade si firma môže tento výdavok odpočítať z daňového základu. Firma sa môže rozhodnúť poskytnúť benefit všetkým zamestnancom alebo vybranej skupine, rovnako aj členom rodiny, žijúcimi v rovnakej domácnosti.
Maďarsko
Firmy mali do konca roka 2018 v rámci tzv. Cafeteria systému benefitov možnosť poskytnúť zamestnancom aj rekreačné poukazy pre pobyty v Maďarsku. Z benefitu neplatil daň zamestnanec, firma si mohla tento náklad daňovo odpočítať. Od roku 2019 sa zmenil benefit na formu karty (tzv. SZÉP kártya) od zamestnávateľa, ktorou môže zamestnanec platiť u rôznych poskytovateľov (od obchodov po ubytovanie). Tieto benefity však podliehajú zdaneniu na úrovni zamestnancov a firma si ich môže uznať do daňových výdavkov. Ide o dobrovoľný benefit (firma sama rozhoduje aj o výške).
Poľsko
V Poľsku rekreačné poukazy slovenského typu neexistujú. Firmy môžu tvoriť fond sociálnych benefitov, z ktorých môžu poskytnúť aj príspevok na rekreáciu. Poľská legislatíva pozná len daňovú úľavu na dieťa a oslobodenie od dane pri príspevkoch na opatrovanie a materskú školu. Zákon však od firiem nevyžaduje ich financovanie, všetko je na dobrovoľnej báze.
Nemecko
Nemecko nepozná rekreačné poukazy, ani žiadnu povinnosť zamestnávateľa prispievať na dovolenku. Legislatíva pozná daňové zvýhodnenie na dobrovoľný príspevok zamestnancovi na zlepšenie zdravotného stavu do výšky maximálne 500 eur za rok.
Rakúsko
Rovnako ako Nemecko nepozná rekreačné poukazy, ani žiadnu povinnosť zamestnávateľa prispievať na dovolenku.
