O svojej výplate už môžete hovoriť aj na pracovisku

, ružička ans partners Foto: getty images

Zamestnávatelia od 1. januára 2019 nemôže zakázať zamestnancovi zverejnenie jeho mzdy. Na novú situáciu upozrňuje advokátska kancelária Ružička and partners.

Ostatnou novelou Zákonníka práce (zákon č. 376/2018 Z. z., ktorým sa novelizuje aj zákon o službách zamestnanosti a zákon o pobyte cudzincov) slovenský parlament schválil dňa 7.12.2018 zákaz uloženia povinnosti zamestnancovi zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania. Zavedenie tohto zákazu odôvodnili cieľom zabrániť sociálnemu dumpingu, najmä v mzdovej oblasti, a to v súvislosti s rozširujúcimi možnosťami zamestnávania občanov z tretích krajín (mimo EÚ).

Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody (vzťahuje sa aj na dohody o prácach mimo pracovného pomeru), ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné.

Taktiež nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania.

To znamená, že od januára 2019 zamestnávatelia nemajú možnosť vynútiť si od zamestnanca mlčanlivosť o jeho mzde ako podmienku v pracovnej zmluve a nebudú už môcť postihovať zamestnancov, ak prezradia výšku svojej mzdy. Prípadné ustanovenia v pracovnej zmluve alebo v inej dohode týkajúce sa záväzku mlčanlivosti o svojej mzde alebo o iných podmienkach zamestnávania sú od nového roka neplatné.

V súvislosti s prípadným nedodržaním tohto zákazu má zamestnanec právo podať zamestnávateľovi sťažnosť a zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že zamestnávateľ nedodržal vyššie uvedené podmienky, sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany súdnou cestou.

V prípade kontroly zo strany Inšpektorátu práce hrozí zamestnávateľovi za nedodržanie tohto zákazu pokuta až do výšky 100 000 EUR (v praxi sa výška pokuty môže pohybovať cca 500-1500 EUR za toto porušenie v závislosti od rozsahu, závažnosti alebo opakovania výskytu porušení a pod.).

Súvisiace články

Aktuálne správy