oPeniazoch.sk, PR článok
Priemerná 4-členná rodina by mohla za nákup potravín v roku 2019 zaplatiť ešte o 84 eur viac ako v tomto roku, ak by obchodníci pripravovaný odvod v plnej miere premietli do cien.
Poslanci Národnej rady SR totiž do parlamentu priniesli návrh zákona, ktorý od januára 2019 donúti všetkých obchodníkov, ktorých predaj potravín na obrate tvorí viac ako 10 %, zaplatiť štátu osobitný odvod 2,5 % z celého dosiahnutého čistého obratu. Ak tento zákon prejde parlamentom v nezmenenej podobe aj v druhom čítaní, od nového roka budú musieť obchodníci odviesť štátu okrem DPH, daní z príjmu aj ďalších viac ako 150 miliónov eur.
Predkladatelia zákona tvrdia, že obchodníci si majú z čoho ukrajovať, čísla to však nepotvrdzujú. Ak by obchodné reťazce vôbec nezohľadnili odvod vo svojej obchodnej politike, za minulý rok by na Slovensku skončilo v strate viac ako 95 % reťazcov. Z údajov z roku 2017 dostupných z FINSTAT totiž vyplýva, že kým dnes je u nás v strate 8 zo 42 reťazcov, tak po zavedení 2,5 % odvodu by bolo v strate, za predpokladu nezmenených ostatných súčasných podmienok, až 40 z nich. Zákon teda môže mať likvidačný charakter, paradoxne najmä pre slovenské reťazce.
Tento odvod je čistý náklad, ktorý by mal byť za normálnych okolností niekde zohľadnený. V prípade schválenia zákona by mohol mať tento odvod viacero možných dopadov, v závislosti od obchodného rozhodnutia každého reťazca, a mohol by byť prenesený do cien tovaru, viesť k zníženiu iných nákladov na predaj (mzdy, zamestnanosť, služby zákazníkom,…), k zníženiu investícií do obchodnej siete, ovplyvniť rozsah spolupráce s dodávateľmi, či viesť k optimalizácii podnikania vrátane zatvorenia malých prevádzok najmä na vidieku, alebo ku kombinácii týchto možností.
Ak by sa obchodníci rozhodli tieto dodatočné náklady v plnej miere premietnuť do ceny tovaru, Slováci by mohli zaplatiť na nákupoch potravín budúci rok o 84 eur viac. A ak by boli obchodníci nútení optimalizovať svoje siete vrátane zatvorenia prevádzok v menších obciach, výška týchto dodatočných nákladov nemusí byť konečná. Slováci by si k potenciálnej 84-eurovej „dani z potravín“ ročne museli pripočítať aj pravidelné náklady spojené so zabezpečením nákupu mimo svojho bydliska.
Obvinenie ministerstva pôdohospodárstva a predkladateľov zákona, že reťazce majú nadštandardné a neoprávnené zisky na úkor potravinárov, tiež nie je pravdou, čo potvrdila štúdia od INESS. Päť najväčších reťazcov na Slovensku má priemernú ziskovú maržu 3,5 % a slovenská ekonomika má až 4 % , čiže žiadne astronomické a neprimerané zisky sa nekonajú. A najväčší potravinári na Slovensku majú takisto vyššiu prevádzkovú (8,0 % potravinári vs. 6,9 % reťazce) aj ziskovú (4,1 % potravinári vs. 3,6 % reťazce) maržu ako reťazce.
Poslanci NR SR teda prišli do parlamentu s absolútnym ekonomickým nezmyslom, a tento ich novoročný darček „Daň z potravín, s horkou príchuťou pre všetkých“, sa môže priamo či nepriamo dotknúť každého z nás. Ak rovnako ako analytici, zamestnávatelia, odborári, a samozrejme aj obchodníci, nesúhlasíte s tým, aby štát zaviedol takúto daň z potravín, vyjadrite svoj názor na stránke www.NechcemeToZaplatit.sk.
Ako by to od nového roku mohlo vyzerať pri bežnom nákupe potravín, keby sa odvod premietol v plnom rozsahu do cien, si môžete pozrieť na tomto ilustračnom videu.
