oPeniazoch.sk, QZ Foto: SITA/AP
Dokážete ušetriť dosť? Pravdepodobne nie. Je to jedna z týchto otázok, ktorá sa zdá, že má iba jednu odpoveď. Podobne ako otázky typu, či by ste mali konzumovať menej cukru a viac sa hýbať. Ale ekonómovia sa rozchádzajú v názoroch, či väčšina ľudí skutočne nedokáže sporiť. Rovnako nevedia, prečo ľudia, ktorí by mali šetriť viac, dostatočne nešetria. Dôvod, prečo je tomu tak, presahuje mantinely akademickej zvedavosti. Určuje politiku, ktorá môže ovplyvniť náš život.
Ak ľudia dostatočne nešetria, tvorcovia politík tým môžu ospravedlniť to, že podniknú kroky, aby nás šetriť viac donútili. Niektorí ekonómovia tvrdia, že ľudia nešetria, pretože všetko odkladajú na neskôr a nevedia dostatočne zhodnotiť čo prinesie budúcnosť. Na jednej strane sme pohodlní a čo môžeme odkladáme na neskôr. Na strane druhej, dobre vieme, že by sme si mali začať automaticky odkladať na odchod do dôchodku čo najskôr. Existuje ale dôkaz, že automatické šetrenie z každej výplaty síce zvyšuje dôchodkové zabezpečenie, ale môže byť na úkor iných foriem šetrenia, viac likvidných.
Dôvodom, prečo ľudia nemusia dokázať ušetriť dosť, je, že podhodnocujú šance na nákladné a nečakané udalosti, ktoré sa im v budúcnosti môžu prihodiť. Nová štúdia, ktorú vydali Národný úrad pre ekonomický výskum RAND a Max Planck Institute, sa pokúša zistiť, prečo ľudia nešetria. V prieskume autori požiadali 6 000 Američanov vo veku nad 60 rokov, aby sa vyjadrili, či chceli šetriť viac, keď boli mladší. Približne 60 % respondentov sa vyjadrilo, že dnes vedia, že mali šetriť viac. Dokonca to priznali aj tí, ktorí nebanujú všetky tie krásne dovolenkové zážitky, či nádherným oblečenie, ktoré si namiesto toho kúpili. Iba 1 % si opýtaných situáciu vyhodnotilo tak, že v tom čase im stačilo šetriť aj menej.
Skutočnosť, že väčšina ľudí oľutovala svoje úsporné preferencie pri šetrení, je v niektorých ohľadoch prekvapujúca. Väčšina respondentov, až 84 % uviedla, že dokázali šetriť dostatočne na to, aby uspokojili svoje vtedajšie potreby, a 53 % verilo, že majú dostatok alebo "takmer dostatok" na uspokojenie aktuálnych potrieb. A napriek tomu ich úspory stále neboli dostatočne vysoké, aby sa vyhli neskoršiemu oľutovaniu a zaistili by pocit bezpečia. Respondenti sa v priemere domnievajú, že existuje 59 % šanca, že sa vyčerpajú odložené peniaze a mnohí sa obávajú životaschopnosti sociálneho a zdravotného zabezpečenia zo strany štátu.
Aj keď si mnohí želajú, aby mali viac, nezdá sa, že odkladanie vecí na neskôr by ich úplne odstavilo od sporenia. Vedci nenašli žiadnu jasnú súvislosť medzi prokastináciou (otázky o motivácii a odkladaní vecí na neskôr) a nešetrením. Ale seniori, ktorí už zažili negatívny šok, niečo, čo sa odrazilo na ich príjme alebo bohatstve, si želali, aby vo svojej mladosti šetrili viac. Medzi takéto negatívne šoky patrí napríklad strata zamestnania, zhoršenie zdravotného stavu, alebo rozvod.
Výsledky naznačujú, že ľudia s nízkymi a strednými príjmami potrebujú ušetriť viac na mimoriadne udalosti a nepredvídateľné životné udalosti. Je to náročnejšia politická výzva než tlačenie ľudí do dôchodkového sporenia, pretože tieto programy úspor sú nedostatočne likvidné. Dôchodkové účty penalizujú sporiteľov za to, že z nejakého dôvodu siahnu na nasporené peniaze predčasne. Je však ťažké vytvoriť stimuly na to, aby sa im zabránilo požiadať o vyplatenie úspor v ťažkej životnej situácii aj keď z nesprávneho dôvodu. Nútiť pracovníkov do dôchodkového sporenia môže byť dokonca kontraproduktívne, ak sa tým znižujú iné formy úspor.
Opäť sme pri úlohe štátu. Nakoľko dôležitá je silnejšia sieť sociálneho zabezpečenia a lepšie vzdelávanie. Podľa prieskumu ľudia s vyššou mierou finančnej gramotnosti menej ľutujú svoje finančné rozhodnutia. Aj tie ohľadom šetrenia. Autori štúdie špekulujú, že ľudia nedokážu robiť dobré odhady pravdepodobnosti vyskytnutia sa zlej udalosti, ktorá sa udeje v ich živote a viac vzdelávania by v tejto veci aspoň čiastočne pomohlo. Napríklad v prípade manželstva podhodnocujú pravdepodobnosť rozvodu a finančne sa na túto možnosť nepripravia. Raz darmo, ekonómovia nie sú žiadni romantici.
