Minimálna mzda: Áno, či nie?

, UCLA Anderson Foto: SITA/AP

Ponuka a dopyt sú dve línie, ktoré sa stretávajú v magickom bode známom ako cenová rovnováha. Keď počúvame o tom, ako to za nás "trh vyrieši", je to asi v preklade toľko, že sa kupujúci a predávajúci dohodnú na cene.

Podľa vyššie uvedeného modelu, by povinnosť minimálnej mzdy, ktorá by bola vyššia ako trhom definovaný bod, mala ľudí vylúčiť z pracovného trhu. Vyššia mzda znižuje počet pracovných hodín, ktoré sú zamestnávatelia ochotní zaplatiť, o čiastku, ktorá závisí od toho, kde na dopytovej línii stojí minimálna mzda. Nad určitou úrovňou by minimálna mzda znížila dopyt tak, že straty príjmov pre ľudí, ktorí by prišli o prácu, prevýšili príjmy z práce, ktoré dostávajú ostatní pracovníci z vyšších miezd.

V reálnom svete však povinná minimálna mzda nemusí nevyhnutne viesť k strate pracovných miest. Výskumy dokazujú, že zákony o minimálnej mzde znižujú zamestnanosť a rovnako ďalšie štúdie hovoria o tom, že to nemá vplyv na pracovné miesta. Asi 60 rokov a stovky výskumných prác z prestížnych univerzít, vládnych agentúr a súkromných organizácií nedokázali vytvoriť konsenzus v tejto téme. Pozrime sa na americký príklad o automatickom zvyšovaní minimálnej mzdy v najbližších niekoľkých rokoch. Do roku 2022 bude 17 % Američanov žiť v meste alebo štáte s minimálnou mzdou 15 dolárov. V posledných rokoch sa diskusia o minimálnej mzde obmedzila na čistú ekonomiku. Zvyšujú sa výplaty a znižuje sa počet pracovných hodín? Ublížiť to malým podnikom? Zvýšia sa spotrebiteľské výdavky? Spôsobí to nárast cien?

Úplne odlišné zistenia, dokonca aj ekonómov analyzujúcich rovnaké súbory údajov, sú frustrujúce a vedú k nekonečným diskusiám medzi špičkovými odborníkmi z tejto oblasti.

Edward E. Leamer, ekonóm UCLA Anderson, nie je fanúšikom minimálnej mzdy. "Deväťdesiatdeväť percent z toho, čomu ekonómovia veria, sú teórie, ktoré predložili. To vedie k tomu, že väčšina z nich ignoruje dôkazy. Ja verím dôkazom, nie teóriám. Základný model ponuky a dopytu sa nedá interpretovať na pre trh práce."

Už len výber kontrolnej skupiny v akejkoľvek štúdii o minimálnej mzde pravdepodobne vyvolá horúcu diskusiu bez ohľadu na to, akú metódu výskumníci použili na jej vypracovanie. Štandardný prístup pre empirickú ekonómiu vyžaduje, aby sa meranie úrovne mzdy a zamestnanosti pred a po minimálnej mzde porovnávali s meraniami s kontrolnou skupinou, ktorá nie minimálnou mzdou ovplyvnená. V reálnom svete ale žiadne dve geografické lokality nemajú rovnakých zamestnávateľov alebo pracovníkov alebo ekonomiku a každý z týchto faktorov ovplyvňuje prácu bez ohľadu na minimálnu mzdu. Štáty bez minimálnej mzdy môžu mať slabšie odbory, niektoré regióny majú mimoriadne vysokú mieru migrujúcich a prisťahovaleckých pracovníkov. Tendencie zamestnanosti sa líšia podľa štátu a regiónu, a to z veľkej časti z dôvodov, ktoré nemajú nič spoločné so statusom minimálnej mzdy. Po mnoho rokov vedci upravovali kontrolné skupiny, aby odstránili faktory, ktoré nemajú rovnaký vplyv na zamestnanosť v obidvoch lokalitách. Aj tu však existujú obrovské rozdiely medzi názormi, ako oprávnene manipulovať s údajmi.

Niektorí ekonómovia vytvárajú umelé kontrolné skupiny, ktoré nahrádzajú geografické oblasti v reálnom živote. Samozrejme, aj syntetické kontrolné skupiny majú svojich kritikov, vrátane Leamera. "Je to smiešne," hovorí. "Navrhujem, aby syntetická kohorta pre mňa boli Roger Federer a Stephen Hawking."

Štúdia o minimálnej mzde v Seattli vypracovaná na univerzite vo Washingtone hovorí, že Seattle by kvôli vyššej minimálnej mzde prišlo o množstvo lepšie platených pracovných miest. To ilustruje ďalšiu prekážku v dôveryhodnosti zistení. Vedci použili individuálne informácie o mzdách, aby zistili, či pracovníci s nízkymi mzdami stratili prácu, keď sa zvýšila minimálna mzda. Nemali ale údaje od zamestnávateľov s viacerými miestami, o ktorých sa predpokladá, že zamestnávajú približne 40 percent ľudí s nižšou mzdou v Seattli. Takže rodinné firmy boli do štúdie zahrnuté, ale franšízy ako McDonald a podobne neboli.

Výsledky, ktoré hovoria o likvidácii pracovných miesť kvôli zavedeniu minimálnej mzdy sú oslavované podnikateľskými skupinami, pretože to má za následok nárast nezamestnanosti a negatívny vplyv na celú ekonomiku. Preto sa snažia o dohodu, aby zákonom stanovená minimálna mzda bola čo najnižšia. Sú však aj organizácie, ktoré sa prikláňajú k opačnému efektu a síce, že minimálne zvýšenie miezd vytvára pozitívne zmeny pre pracovníkov a ekonomiku. Prečo by minimálne zvyšovanie miezd malo likvidovať pracovné miesta? Nedávne výskumy poukazujú na akýsi monopol, vďaka ktorému má firma kúpnu silu väčšiu ako je na trhu práce. Monopol dokáže udržať nižšie mzdy, nižšie než čo by priniesla absolútne mobilná pracovná sila. To znamená, že zamestnávatelia, ktorí sú nútení platiť vyššiu minimálnu mzdu, nepocítia toľko bolesti, ako to naznačuje tradičná teória.

Monopolisti môžu stanoviť nižšie mzdy, pretože majú len malú alebo žiadnu konkurenciu zo strany iných zamestnávateľov pre pracovníkov, ktorých potrebujú. Ako príklad môže poslúžiť jediný väčší zamestnávateľ vo vidieckom meste, napríklad väznica. Pri monopolnom postavení zamestnávateľa asi pracovníci nebudú rozmýšľať o odchode za väčšou mzdou ku konkurencii. V mestách získavajú zamestnávatelia monopol tým, že vyplácajú rovnako nízke mzdy. Ekonómovia súhlasia, že monopol môže výrazne znížiť mzdu, a väčšina sa domnieva, že klasické zákony ponuky a dopytu na určitej úrovni prestávajú platiť. Teoreticky by napríklad minimálna mzda vo výške 100 eur bola likvidačná pre firmy, pretože mnohé by nedokázali generovať taký zisk, aby si zaplatili ľudí, alebo nemajú možnosť preniesť zvýšené náklady na zákazníkov.

Čo je ideálna minimálna mzda? Taká, čo dokáže pôsobiť proti monopolom a ponecháva cenu a zisk pre zamestnávateľov relatívne stabilné. Rýchlosť rastu minimálnej mzdy diskutabilná, možno ostrejšie zvýšenie znižuje počet pracovných miest, ale konečný prírastok nie.

Súvisiace články

Aktuálne správy