oPeniazoch.sk, ČTK Foto: getty images
Svetový dopyt po zlate je najnižší od roku 2009.
Svetový dopyt po zlate sa v prvom polroku znížil o šesť percent na 1959,9 tony, dostal sa tak na najnižšiu úroveň od roku 2009. Zlepšenie ekonomiky USA totiž motivovalo investorov k nákupom rizikovejších aktív a menej šperkov nakupovali spotrebitelia. Ako ďalej vyplýva zo správy Svetovej rady pre zlato (WGC), nižšie boli aj nákupy zlata zo strany centrálnych bánk, naopak na trojročné maximum vystúpil dopyt po zlate na použitie v elektronických prístrojoch, ako sú inteligentné telefóny a hracie konzoly, ale aj automobily.
V druhom štvrťroku dopyt po žltom kove medziročne klesol o štyri percentá na 964,3 tony. Nákupy zlata pre investičné účely klesli o deväť percent, pričom fondy ETF znížili nákupy o 46 percent. Najslabšie boli investície týchto fondov v Severnej Amerike, kde bol vďaka priaznivému stavu ekonomiky v štvrťroku zaznamenaný odliv 30,7 ton zlata. Naopak v Európe dopyt podporila politická neistota, ktorú priniesli parlamentné voľby v Taliansku, eskalácia obchodných sporov Číny s USA a pokles na akciových trhoch.
V Indii, ktorá je najväčším svetovým trhom zlata, objem nákupov klesol o osem percent predovšetkým kvôli oslabeniu rupie. Cena zlata sa v druhom štvrťroku síce znížila o 5,5 percenta na 1250 dolárov za trojskú uncu (31,1 gramu), kvôli poklesu kurzov miestnych mien z toho však ľudia v Indii a ďalších štátoch žiadny prospech nemali, napísal denník The Guardian.
