oPeniazoch.sk, BBC Foto: SITA/AP
Mladí ľudia v rozvinutom svete sa pravdepodobne stanú prvou generáciou, ktorá bude chudobnejšia než ich rodičia. Neplatí to ale o mladých Nóroch, ktorí zaznamenali 13 % nárast v disponibilnom príjme domácností. Ako to, že mileniáli jednej krajiny porážajú celosvetový trend? Odpoveď hľadalo BBC.
Nie je to nič nové, že univerzitné dlhy a rastúce náklady na bývanie sú spoločnými problémami ľudí, ktorí sa narodili od začiatku 80. rokov minulého storočia do začiatku roka 2000. Ľudia okolo tridsiatky majú v Nórsku priemerný ročný disponibilný príjem približne 460 000 korún, čo je v prepočte asi 48 150 eur. Mladí Nóri mali reálny nárast disponibilného príjmu na úrovni 13 % v porovnaní s generáciou X (narodení v rokoch 1966 až 1980), keď boli v rovnakom veku. Tieto prekvapujúce údaje pochádzajú z najväčšieho porovnávacieho súboru údajov Luxemburskej databázy príjmov a boli analyzované v nedávnej správe o generačných príjmoch pre think tank The Resolution Foundation.
Pre porovnajte s mladými ľuďmi v iných silných ekonomikách, v USA mileniáli registrujú 5 % pokles, v Nemecku to je 9 % pokles. Pre tých mileniálov, ktorí žijú v južnej Európe, klesli disponibilné príjmy až o 30 %. Nórska miera nezamestnanosti mládeže (vo veku od 15 do 29 rokov) je tiež pomerne nízka, na úrovni 9,4 % v porovnaní s priemerom OECD 13,9 %.
V nórskom hlavnom meste Oslo nie je ťažké nájsť mladých miestnych obyvateľov, ktorí stelesňujú šťastnú krajinu. "Naozaj nerozmýšľam nad svojimi výdavkami, " hovorí 25-ročný absolvent Aleksander Aarnes pre BBC. "Chodím do divadla a kina raz mesačne, môžem chodiť von, jesť a piť s priateľmi … ísť na dovolenku." Aarnes financuje svoj životný štýl tým, že si berie jednu alebo dve služby za týždeň v miestnom supermarkete. "Som si naozaj vedomý šťastnej situácie, v ktorej som … Nemusím obetovať príliš veľa, aby som mohol pokračovať v kariére, ktorú som si zvolil," hovorí na margo svojej budúcnosti autora pre hudobné divadlo. Aarnesova hodinová mzda začína na 164 nórskych korunách (17,18 eura) a zvyšuje sa počas víkendových a večerných hodín. Po zdanení, čo je v Škandinávii pomerne značné, mu zostáva okolo 14 000 korún (asi 1 466 eur) mesačne, z čoho vyčleňuje polovicu na prenájom, cestovanie a účty a zvyšok využíva na "čokoľvek iné".
Za týmito možnosťami treba vidieť ekonomický rast krajiny. Nórsko sa v minulom roku stalo víťazom rebríčka Indexu prosperity Legatum, ktorý analyzuje 110 krajín sveta. Odvetvie ropy a zemného plynu v Nórsku je jasným hnacím motorom hospodárskeho rozmachu krajiny v posledných troch desaťročiach, hoci klesajúce ceny energie v posledných rokoch mali na ekonomiku krajiny jasný dopad. Ale ako vysvetľuje Hilde Bjørnlandová, profesorka ekonómie na obchodnej škole v Osle, nie je to len o tom, koľko peňazí Nórsko vygeneruje, ale aj to, čo s nimi urobí. "Podarilo sa mu dobre využívať ropné peniaze, šetrí a časť z nich vracia do spoločnosti. Takže namiesto toho, aby zopár ľudí malo veľa, má mnoho ľudí prístup k tomuto bohatstvu."
Nórsko ukladá svoje peniaze do najväčšieho štátneho majetkového fondu na svete. Jednoducho povedané, ide o obrovské úspory investované do viac ako 9000 spoločností. V súčasnosti je v ňom okolo bilión dolárov.
Napriek fondu sa dane udržiavajú na vysokej úrovni a krajina má minimálne mzdy dohodnuté s odbormi. "Mladí ľudia a ľudia v menej platených odvetviach každoročne zažívajú rast miezd… a rozdiely medzi tými, ktorí zarábajú málo a tými, čo veľa, nie sú tak veľké ako v iných krajinách," hovorí Bjørnlandová. Práve rastúca nerovnosť je hlavným faktorom pri znižovaní disponibilných príjmov mladých ľudí v iných silných ekonomikách, ako sú USA, Veľká Británia a Nemecko. V týchto krajinách, kde existujú širšie mzdové pásma, musia mladí ľudia znášať dopady nedostatočného rastu miezd a pracovnej mobility.
Bjørnlandová tvrdí, že rozdeľovanie bohatstva medzi generácie prispelo k spokojnosti obyvateľstva so životom, k absencii sociálnych nepokojov v Nórsku. Dávky v nezamestnanosti sú veľkorysé: umožňujú mnohým ľuďom požiadať o približne 60 % svojho predchádzajúceho platu počas dvoch rokov, zatiaľ čo si hľadajú novú prácu. Rovnako ako vo všetkých severských krajinách, nízke náklady na starostlivosť o deti a všeobecný systém rodičovskej dovolenky tiež zabezpečujú vysokú účasť žien na pracovnom trhu. Bezplatné vzdelávanie na väčšine škôl a verejných vysokých školách, ľahký prístup k pôžičkám ( dlžníci neplatia úroky počas štúdia) spolu s vysokou mierou zamestnanosti pre študentov sú tiež súčasťou celkového obrazu. "Je to dôležitý faktor, že zatiaľ čo mladí ľudia študujú, sú schopní aj zarábať," hovorí Bjørnlandová a dodáva, že takáto neformálna práca často prináša mladým ľuďom v Nórsku vyššie príjmy ako čo by dostali v iných západných krajinách.
Napriek tomu, vysoká miera zamestnanosti mládeže podľa novej správy OECD klesá. Počet pracovných príležitostí pre 15 až 29-ročných nezodpovedá množstvu, ktoré je potrebné pre mladú populáciu, ktorá medzi rokmi 2007 až 2016 narástla o 18 %. Prisťahovalectvo predstavovalo viac ako štyri pätiny tohto nárastu. "Do určitej miery to môže byť z dôvodu nedostatočnej kvalifikácie, no podľa môjho názoru niet pochýb o tom, že problém je na strane dopytu a nie na strane ponuky," hovorí Kristian Heggebø, vedúci pracovník Centra pre výskum práce a sociálnych vecí na Oslo Metropolitan University. Tvrdí, že existujú "empirické dôkazy", že napriek rastúcemu prisťahovalectvu za posledné dve desaťročia, mnohí nórski zamestnávatelia sú stále "skeptickí pri prijímaní niekoho, kto nemá nórsky pôvod". Aj druhá generácia prisťahovalcov narodených a vyštudovaných v severskej krajine môže mať problém získať prístup na trh práce, čo naznačuje, že anonymné životopisy v prvých štádiách náboru by mohli pomôcť.
Napriek hrdosti Nórov na rovnostárstvo v ich krajine existujú náznaky, že nerovnosť rastie. Údaje OECD naznačujú, že podiel Nórov, ktorí zarábajú menej ako polovicu priemerného národného príjmu, bol v roku 2015 na úrovni 8,1 %, kým v roku 2004 len 6,9 %, pričom mladí ľudia sú viac ohrození ako ktorákoľvek iná skupina. Pre mladých Nórov, ktorí sú znevýhodnení a majú sociálne problémy, nájsť si miesto v spoločnosti môže byť oveľa ťažšie. Táto kohorta má šesťkrát väčšiu pravdepodobnosť, že bude pociťovať depresiu, pravdepodobne bude trpieť zlým zdravotným stavom a bude viac ohrozená dlhodobým pobytom mimo pracovného trhu ako ostatní mladí Nóri, píše vo svojej správe OECD.
Bjørnlandová vyzýva na obozretnosť. "Ste zvyknutí na dobré časy, na dlhé víkendy … ak ste to mali dlhšie, považujete to za samozrejmosť. Ale veci, ktoré sa udiali v minulosti, sa už nemusia opakovať." Tvrdí, že Nórsko by malo viac pracovať na diverzifikácii svojich priemyselných odvetví s cieľom udržať si v budúcnosti konkurencieschopnosť. Rozšírenie odvetví technológií, surovín a obnoviteľných zdrojov energie, a to spolu so vznikajúcou startup scénou. Zamestnávatelia budú tiež musieť byť otvorenejší na prilákanie medzinárodných talentov na obsadenie pracovných miest vytvorených mimo jej ropného a plynárenského odvetvia, navrhuje. Na druhej strane mladí Nóri "by mohli byť schopní pracovať všade, kde sa im zapáči", stále viac by sa ale mali zamerať na to, kde sú ich zručnosti potrebné. Nóri majú už dnes oveľa užšie prepojenie medzi vzdelávaním, zamestnaním a sociálnymi službami ako vo väčšine ostatných krajín. Každý jeden absolvent je kontaktovaný, aby mu poskytli potrebné informácie ako sa uplatniť na pracovnom trhu. Je to účinný spôsob podpory mladých ľudí v počiatočných štádiách ich kariéry. Aj iné národy by mohli tieto politiky napodobniť, nehovoriac o Slovensku.
"Slovensko sa podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat radí medzi krajiny, ktoré majú najväčší rozdiel v zamestnanosti mladých ľudí medzi pohlaviami. V priemere sa u nás do troch rokov po skončení školy zamestná 82,5 % mužov a 72,3 % žien. Najvýraznejší rozdiel je medzi vysokoškolákmi, kde sme na čele európskeho rebríčka. Zamestnaných čerstvých absolventov – vysokoškolákov je medzi mužmi až 94 %, pri ženách je to len 75 %. V prvej desiatke krajín s najvýraznejšími rozdielmi medzi pohlaviami sa na prvých siedmich miestach umiestnili krajiny strednej a východnej Európy,“ upresňuje Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Kristian Heggebø je presvedčený, že aj keby sa ropa "úplne vytratila" a Nórsko bolo nútené v budúcnosti pretvárať svoje hospodárstvo, bude naďalej prosperovať vďaka svojmu egalitárnemu prístupu a sociálnej sieti pre mladých ľudí. "Ak budeme mať tieto veci v poriadku, potom som ochotný staviť všetko, čo vlastním, že budeme naďalej vystupovať na veľmi vysokej úrovni v porovnaní s inými európskymi krajinami, jednoducho preto, že máme spôsob, ako vyriešiť ťažkosti humánnejšie."
