Európa potrebuje nižšie dane, nie vyššie výdavky

Diskusia 13  
Európa potrebuje nižšie dane, nie vyššie výdavky
Zdroj: economics21
Foto: TASR/AP


14. 7. 2018 - Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová vo svojom spoločnom vyhlásení predložili niekoľko návrhov, medzi inými aj o rozpočte. Napriek politickému vplyvu francúzsko-nemeckej aliancie však nenašli pochopenie iných členských krajín.

Najkontroverznejším návrhom bolo vytvorenie rozpočtu eurozóny s cieľom "podporiť konkurencieschopnosť, konvergenciu a stabilizáciu v eurozóne." Rozpočet zahŕňa "digitálnu daň" pre veľké technologické spoločnosti vo výške 3 % ich príjmov. Napriek dobrým úmyslom, ak by bol rozpočet v eurozóne prijatý, nedosiahol by žiaden zo zmýšľaných cieľov, len by zhoršil hospodárske podmienky.

Rozpočet eurozóny nie je nová myšlienka. Roky mnoho európskych lídrov podporovalo fiškálnu úniu. Hlavnou výzvou takéhoto rozpočtu je však jeho financovanie, a to najmä vtedy, keď Európska únia už disponuje rozpočtom, na ktorý sa skladajú všetky členské štáty. Podľa spoločného francúzsko-nemeckého vyhlásenia by rozpočet bol financovaný aj z "národných príspevkov", čo nie je veľmi populárne a nepodporilo by to hospodársky rast.

Presadzovanie "konvergencie" znamená prenesenie zdrojov z bohatších severných regiónov do chudobnejších južných regiónov, myšlienka, ktorú severoeurópania ani lídri Merkelovej vlastnej politickej strany nepodporujú. Okrem toho by presuny do krajín s nižšou mierou fiškálnej zodpovednosti v eurozóne, podporovali len ich nesprávnu hospodársku politiku a zároveň trestali tie, ktoré dosiahli vyvážené rozpočty a konkurencieschopné ekonomiky.

Európa potrebuje nižšie dane, nie vyššie výdavky

Okrem toho zavedenie digitálnej dane na financovanie rozpočtu eurozóny by odrádzalo od inovácií. Táto daň má potenciál zhoršiť vzťahy so Spojenými štátmi, pretože by to malo neprimeraný dopad na americké nadnárodné spoločnosti ako je Google, Facebook a Amazon.

Návrh rozpočtu prichádza v čase, keď priemerné vládne výdavky v eurozóne dosiahli 47 % hrubého domáceho produktu. Žiadať od štátov eurozóny, aby vynaložili viac prostriedkov na ďalší celoeurópsky projekt, by znížilo hospodársky rast zvýšením ich dlhu a daňového zaťaženia. Väčšina európskych krajín má už dnes najvyššie daňové sadzby v rozmedzí od 45 do 50 %, ako aj dane z pridanej hodnoty pri spotrebe od 20 do 25 %. Nepotrebujú viac zdaňovania.

Našťastie mnohé bohaté a euroskeptické vlády v eurozóne tento návrh zamietli. Holandsko vedie skupinu 12 severných krajín, ktoré odmietajú viac výdavkov a dotácií pre daňovo nezodpovedných susedov. Ako uviedol holandský premiér Mark Rutte, "EÚ potrebuje nedostatočne sľubovať a maximálne dodávať." Stabilizácia by podľa neho zmizla, ak by "19 krajín eurozóny malo dať vlastné rozpočty a národné dlhy do poriadku."

Európa potrebuje nižšie dane, nie vyššie výdavky

Na druhej strane, Taliansko, ktoré si nedávno zvolilo euroskeptickú vládu, je príkladom, kam až môžu siahať obavy ohľadom krajín s vysokým stupňom zadlženia. Talianska vláda vehementne nesúhlasí so zaslaním väčšieho množstva prostriedkov do Bruselu a súhlasí s rozpočtom eurozóny len vtedy, ak jej nebudú diktované žiadne podmienky na uskutočnenie reforiem.

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire namiesto riešenia oprávnených obáv eurozóny, vyhlásil francúzsko-nemeckú dohodu za dôležitejšiu ako kedykoľvek predtým. Obvinil amerického prezidenta Donalda Trumpa za oslabenie Európy, napriek tomu, že silnejšia americká ekonomika za prezidentovania Trumpa zvyšuje európsky vývoz.

Európa potrebuje nižšie dane, nie vyššie výdavky

Hoci ekonomika eurozóny spomaľuje, hospodársky rast je medzi jej členmi veľmi rozdielny. Európske krajiny s nízkymi daňami a vyrovnanými rozpočtami, ako je Maďarsko, Írsko a pobaltské krajiny, rastú oveľa rýchlejšie ako ostatné krajiny. Tie, ktoré majú nezodpovednú fiškálnu politiku a represívne dane, ako je Portugalsko, Taliansko a Grécko, zaostávajú.

Členské štáty eurozóny, ktoré majú zodpovedné fiškálne politiky a podnikateľsky zamerané prostredie, by mali nasledovať Holandsko a odmietnuť ďalšie nadbytočné výdavkové programy. Ak chce Európa konkurencieschopnosť a vyšší hospodársky rast, mala by nasledovať politiku úspešných krajín s nižšími výdavkami a zdanením.