oPeniazoch.sk, HOR;BBC Foto: SITA/AP;YT/Animation on FOX
Podcenili sme Trumpa, alebo sa len vezie na efektoch technologickej revolúcie? Bojuje proti neexistujúcim nepriateľom, len aby sa zaľúbil frustrovanému voličovi, alebo vie niečo, čo my nevieme?
Keď sa v jednej z epizód seriálu o Simpsonovcoch objavil Donald Trump ako prezident USA mnohí sme si mysleli, že to je dobrý vtip. Ale dnes už to tak vtipné nie je.
Ako sa zamysleli autori článku v týždenníku The Economist z 26.5., v ekonomickej oblasti sa prezident vezie na vlne technologickej expanzie a nie na ním sľubovanej obnove výroby tradičných odvetví, ktoré mali Ameriku urobiť opäť veľkou. Autori článku sa pozreli na tri ukazovatele, ktoré by mali dať odpoveď na otázku, či je na tom Amerika lepšie ako v predošlom desaťročí.
1/ Rastú investície?
2/ Sú na tom zamestnanci lepšie ako v minulosti?
3/ Vzrástla konkurencia, ktorá by mohla priniesť pokles cien na trhu?
Je zložité dešifrovať, do akej miery sa zbiera úroda z Obamovej éry, do akej miery sa Amerika vezie na globálnej expanzii ekonomiky a čo dokázala ovplyvniť už Trumpova administratíva. V každom prípade je konjunktúra v USA iného charakteru než sľuboval Trump počas kampane.
Technologický sektor brutálne dominuje v rebríčkoch investícií v doteraz nevídanej miere. Z hlavných priorít ako zníženie daňového zaťaženia firiem, deregulácie, „férového obchodu“ (rozumej zavedenie ciel a bariér), investícií do infraštruktúry a lepšiemu prístupu predstaviteľov priemyslu k Bielemu domu sa dve posledné menované akosi nedarí plniť. Federálna vláda nemá v pokladni peniaze na infraštruktúrne investície a aj poradenské skupiny podnikateľov okolo prezidentskej stoličky sa postupne rozpadli.
Čo sa týka meraných ukazovateľov, v oblasti investícií sa firmy podľa prieskumu pripravujú na 7% nárast kapitálových investícií oproti minulému roku. Je to číslo veľmi podobné úrovniam z čias pred finančnou krízou. Zaujímavejšie je však pozrieť sa na to, kto sú najväčší hráči v tejto lige. Pred 10 rokmi sa ako najodvážnejšie firmy, ktoré chceli nakúpiť nové technológie a zariadenia javili mená ako Chevron, Verizon, AT&T, Exxon a GE. Čiže ropné, telekomunikačné a strojárenské giganty. V dnešných dňoch vedú tabuľku najsmelších firmy ako Alphabet (matka Googlu), Apple, Amazon, Intel a Microsoft. Žiaden petrolejársky, žiaden strojárenský gigant ale 100 % technologické a IT mená. A nie sú to len nehmotné investície do strojového kódu, takmer polovicu ich avizovaných investícií idú nasmerovať do budov, zariadení a strojov. Amazon buduje logistické strediská, Alphabet buduje dátové a cloudové strediská a rozvíja automobily s autonómnym riadením.
Zamestnanci si do veľkej miery polepšili, keď úroveň miezd vzrástla medziročne o 5% v prvom štvrťroku 2018. Pozoruhodné však je, že v mnohých firmách tempo rastu miezd zaostávalo za rastom tržieb. Ďalší posun je v štruktúre pracovných miest. Staré odvetvia sa ťažko vrátia do tradičných bášt oceliarstva, automobiliek a strojárstva. Technologické firmy, ktoré vedú tabuľku plánovaných investičných výdajov sú rozdielne náročné na ľudskú prácu. Ale spraviť Ameriku opäť veľkou asi bude znamenať zmenu aj pre ľudí, ktorých pracovné miesta boli „Bangalorizované, alebo Kualalumpurizované“, či presunuté do iných regiónov. Veľký dopyt po pracovníkoch zrejme možno očakávať u logistických a kuriérskych spoločností, ktoré sú zapojené do e-commerce a dodávok z e shopov.
A tretí ukazovateľ – konkurencia na trhu? Ak sa do úvahy vezme miera poklesu cien akcií niektorých odvetví, prípadne nízke ocenenie akcií v porovnaní s tržbami, tak by sa v odvetviach ako potravinárstve, reklame, asset manažmente, distribúcii liekov a v leteckej doprave mali prejavovať konkurenčné tlaky. Malé spoločnosti by sa mali do týchto odvetví snažiť „natlačiť“ a vytvárať prostredie, kde ceny pre spotrebiteľov budú klesať. Tieto odvetvia tvoria asi 10 % zo skupiny firiem, ktoré dosahujú nadpriemerné zisky a mali by byť magnetom pre nových hráčov. Ale aj tu sa prejavuje zmena v prostredí. Namiesto húfu malých firiem, ktoré by útočili na monopolné firmy sa hlavným zdrojom konkurencie stali opäť technologické firmy.
Ako sa vyjadril Jeff Bezos z Amazonu: „Vaša marža je moja príležitosť“. Do potravinárstva sa cez svoje investície tlačí aj Bill Gates, ktorý má napríklad investované do firmy Memphis meats, ktorá chce mäso vyrábať bez potreby chovania zvierat len laboratórnym pestovaním buniek.
Dá sa skonštatovať, že dnešný obraz americkej ekonomiky nedáva za pravdu predpokladom z Trumpovej predvolebnej kampane, keď trh predbehol vývoj a technologické firmy hrajú prvé husle. Výsledný efekt pre spotrebiteľ, občana voliča možno bude pozitívny. Len nech ho prílišnými zásahmi nebudú chcieť politici „zlepšiť“.
