oPeniazoch.sk, Home Credit Foto: TASR/Milan Kapusta
Celebrita v reklame upúta len dve percentá ľudí, cena však takmer polovicu. Vo všeobecnosti si Slováci vyberajú tovar alebo službu predovšetkým na základe ich ceny, potom rozhodujú predchádzajúce skúsenosti a odporúčania. Reklama je v tomto rebríčku až na siedmom mieste.
Len necelá pätina ľudí tvrdí, ako vyplýva z reprezentatívneho prieskumu spoločnosti Home Credit, že si niečo kúpi práve na základe reklamy. Na druhej strane ale väčšina priznáva, že pokiaľ je reklama dobrá, zlepšuje to ich vnímanie o danom výrobku alebo firme. Na otázku, čo ich v reklame zaujalo, najviac Slovákov odpovedá, že cena a potom značka. Naopak, najmenej záujmu u ľudí vzbudzuje prítomnosť nejakej celebrity.
Reklama je všade vôkol nás
Reklama je neoddeliteľnou súčasťou nášho života, čo ovplyvňuje aj spotrebiteľské správanie sa ľudí, či už si to uvedomujú alebo nie. Prieskum ukázal, že Slováci vplyv reklamy na svoje nákupné preferencie až tak nepriznávajú. Len dve percentá ľudí uviedli, že sa často rozhodujú pri nakupovaní práve podľa reklám. Ďalších štrnásť percent si pod vplyvom reklamy niečo kúpi občas. „Vyše polovica respondentov sa vyjadrila, že si na základe reklamy nič nekúpi, ale pokiaľ je reklama dobrá, zlepšuje to ich vnímanie o danej firme alebo jej výrobkoch. Ďalšia pätina ľudí tvrdí, že ich reklama vôbec neovplyvňuje a že sa podľa nej nerozhodujú. Každý desiaty Slovák dokonca reklamu úplne ignoruje,“ komentuje výsledky prieskumu analytik trhu Jaroslav Ondrušek zo spoločnosti Home Credit.
Podľa čoho vyberáme pri nákupoch
Prieskum ukázal, že najčastejšie pri nákupoch rozhoduje cena, argumentovali ňou až dve tretiny respondentov. Ďalším veľmi podstatným kritériom, ktoré zaváži u viac ako polovice ľudí, je osobná skúsenosť a tretím v poradí je odporúčanie od niekoho iného. Približne tretina ľudí berie do úvahy aj recenzie a diskusie na internete. Rozhodovanie sa pre nejaký tovar alebo firmu podľa reklamy skončilo až na siedmom mieste v poradí. „Samotná deklarovaná najnižšia cena výrobku alebo služby nemusí pre človeka znamenať, že v konečnom dôsledku naozaj zaplatí najmenej peňazí. Napríklad pomerne lacný nekvalitný televízor sa môže pokaziť hneď po uplynutí jeho záručnej doby. Alebo pri výbere finančných produktov je dobré brať do úvahy okrem ich základnej ceny a úrokových sadzieb aj ďalšie položky, ako sú výška sankcií, nutnosť poistenia a podobne. V reklame na nejaký finančný produkt totiž často býva uvedená len jeho základná cena za ideálnych podmienok. Pri výbere preto treba zvažovať všetky kritériá a je vhodné si podrobne preštudovať čo najviac informácií o danej finančnej službe,“ pripomína Jaroslav Ondrušek.
Pri rozhodovaní sa pre finančný produkt sa Slováci najviac spoliehajú na odporúčania od priateľov či kolegov, pričom ľahostajné im nie sú ani rady finančných poradcov. Reklamu ako informačný zdroj tu berie do úvahy len 7 percent opýtaných.
Na reklame Slovákov najviac upútala cena
To, že cena je pri nakupovaní u Slovákov top kritériom, potvrdili aj v odpovedi na otázku – čo ich najviac upútalo na reklame? Práve cenu totiž uviedla skoro až polovica opýtaných. Značka bola zaujímavá pre takmer tretinu ľudí. „Každý desiaty opýtaný zase ocenil vtipné alebo originálne spracovanie reklamy. Je zaujímavé, že celebrita v reklame nie je pre Slovákov ani zďaleka rozhodujúcim faktorom, ktorý by ich mal presvedčiť na kúpu výrobku alebo služby. Celebrita jednoducho upútala len dve percentá respondentov,“ hovorí J. Ondrušek.
Keď už reklama na niekoho zaberá, je to predovšetkým prostredníctvom televíznych obrazoviek. Aspoň tak to vníma väčšina Slovákov. Šiesti z desiatich sa vyjadrili, že najviac ich ovplyvňuje reklama v televízii. Viac ako polovica spomenula internet a približne štvrtina sociálne siete. Bilbordy a letáky, podobne ako aj reklama v tlači ovplyvňuje zhodne po 13 percent Slovákov. Najmenej zrejme účinkuje reklama po telefóne, ktorá podľa vyjadrení ľudí, ovplyvní len 3 percentá z nich.
Prieskum sa realizoval od 18. do 24. mája 2018 metódou CAWI, na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie 400 respondentov, vo veku 18 – 60 rokov.
