oPeniazoch.sk, ČTK Foto: getty images
Malá pobaltská krajina, ktorá je členom Európskej únie, je podľa agentúry Reuters otrasená odhaleniami, že slúžila ako práčka peňazí z Ruska, Moldavska a Azerbajdžanu. Polícia hovorí o viac ako 13 miliardách dolárov v rokoch 2012 až 2016.
Ako uviedla jednotka finančnej spravodajskej estónskej polície (FIU), okrem viac ako šiestich miliárd dolárov prepraných estónskymi bankami v systémoch odhalených domácimi finančnými agentúrami, prešlo estónskymi bankami ďalších 7,3 miliardy eur prostredníctvom predaja ruských akcií a dlhopisov. V spomínanom roku 2012 výkon celej estónskej ekonomiky predstavoval len 17,9 miliardy eur, poznamenala agentúra Reuters pre porovnanie.
"Prúd špinavých peňazí, prechádzajúcich Estónskom od roku 2011, bol väčší, než sa predpokladalo," napísal server Delfi.ee. Podľa expertov išlo o dôsledok, že Rusko zaviedlo obmedzenia na voľný pohyb kapitálu, a preto si ruskí podnikatelia našli alternatívne cesty pre prevedenie peňazí do Európy.
Konkrétne na kontá v estónskych bankách, patriace nerezidentom, prevádzali ruské akcie a dlhopisy, ktoré na mieste predali v rámci estónskeho finančného systému. Od roku 2012 sa tak v Estónsku predali ruské akcie za viac ako 7,3 miliardy eur. Zisk ďalej prevádzali do desiatok rôznych jurisdikcií a na tisíce firiem za tovar a služby, ktorých ďalší osud, ak skutočne boli zakúpené, je nejasný. Táto schéma malo podľa odborníkov niekoľko variantov, vrátane využitia azerbajdžanských a moldavských bánk čoby "práčok".
Estónska polícia varovala, že v tomto roku možno očakávať ďalšie pokusy o pranie peňazí vzhľadom k uzavretiu ďalších ruských bánk. "Pobaltské krajiny sa už dávno považujú za miesto, kde sa aktívne perú peniaze z Ruska," poznamenal ruský denník Kommersant. Dodal, že Estónsko a Lotyšsko sa v posledných rokoch snaží bojovať s touto povesťou: posudzujú možnosť konfiškácie podobných aktív a zákaz činnosť pochybných firiem, používaných na pranie peňazí. Od začiatku roka boli dve estónske banky uzavreté kvôli účasti na praní peňazí. Dánsky regulátor kritizoval estónsku pobočku Danske Bank, ktorá sa tiež mohla na praní podieľať, zatiaľ však dôkazy nestačia na otvorenie prípadu.
"Náš základný problém s takými transakciami z Východu a celkovo s veľkými medzinárodnými operáciami spočíva v tom, že v praxi nie je možné zistiť, s akými trestnými činmi sú aktíva pochybného pôvodu späté. Je jasné, že tieto transakcie sú netransparentné a následne podozrivé," uviedol veliteľ FIU Madis Reimand.
Lotyšské úrady vo štvrtok varovali, že sa dá čakať zvýšený tok pochybných a nelegálne získaných peňazí do ostatných štátov EÚ vzhľadom na to, že sa úrady v Pobaltí zamerajú na účty nerezidentov.
