oPeniazoch.sk, BBC Capital Foto: SITA/AP;getty images
Keď papierové peniaze zmiznú, v krajinách od Švédska po Indiu by niektorí mohli zostať vylúčení zo spoločnosti.
"Myslím, že ak peniaze zmiznú v celom svete, bude to veľmi veľký problém … Obávam sa, že to príde rýchlo… takže je to veľký problém, ak máte pocit, že takáto spoločnosť nie je práve pre vás."
Maijlis Jonssonová má 73 rokov. Žije v centre švédskeho hlavného mesta Štokholm. Vedie aktívny život so svojimi priateľmi, cestuje po meste, stretáva sa s nimi v kaviarnňach. Jedna otázka jej však neustále spôsobuje stres. Švédsko už niekoľko rokov smeruje k plne bezhotovostnej spoločnosti. Hotovosť sa dnes využíva v menej ako jednej pätine všetkých transakcií v obchodoch, čo je polovica z počtu pred piatimi rokmi. Táto krajina zakázala používanie bankoviek a mincí v rámci dopravy, mnohé turistické atrakcie sa poskytujú výhradne pri platbe kartou.
Zákon hovorí, že obchody môžu odmietnuť prijať hotovosť. Na mnohých prevádzkach tak pribudlo oznámenie, "Žiadnu hotovosť, prosím." Život môže byť ťažký pre tých, ktorí nechcú alebo nebudú môcť akceptovať túto vážnu zmenu.
Nie všetci nenávidia hotovosť. Maijlis Jonssonová je jednou z nich. Musí ísť do banky, aby vrátila svojmu priateľovi peniaze za to, že jej kúpil cestovný lístok digitálne. "Obvykle je poplatok 79 korún, čo je asi 9 dolárov," hovorí. "Je to strašne veľa peňazí … samozrejme vždy hovoria, že to môžete urobiť zadarmo na internete, ale je to problém … niektorí z nás nevedia, ako to majú urobiť." Snaží sa zaplatiť za šálku kávy v kaviarni, ale pokladník ju odmietne. "Nechce moje peniaze, takže musím platiť kartou," dodáva s tým, že v Štokholme je čoraz ťažšie nájsť bankomat.
Niklas Arvidsson, profesor KTH Royal Institute of Technology, odborník na platobný systém vo Švédsku, uznáva, že niektoré demografické skupiny sú v ohrození keď hotovosť zmizne, najmä pokiaľ ide o starších ľudí. "Máme tiež problém s menšími obchodníkmi vo vidieckych oblastiach, kde telekomunikačné systémy tak dokonale nefungujú," hovorí pre verejnoprávnu BBC. "Ak sa na vec pozrieme z makroekonomického hľadiska, potom áno, elektronické transakcie sú rýchlejšie a vo všeobecnosti menej nákladné a zvyšujú efektívnosť platobného systému." Zároveň zdôrazňuje, že "je všeobecne o niečo ťažšie, aby ľudia neplatili dane, alebo robili malé krádeže bez existencie hotovosti."
Avšak, rovnako ako všetky kroky na neprebádané územie, nevieme, kto nakoniec z toho všetkého bude ťažiť. Odovzdáme sa do područia malému počtu súkromných spoločností, ktoré majú kľúč k tomu, ako fungujú tieto platobné systémy? Je to riziko, pripúšťa Arvidsson. "Mohli by sme skončiť v situácii, že niekoľko komerčných bánk bude mať až priveľa moci. Proti tomu pôsobí rast technologických spoločností, ktoré rozvíjajú služby konkurencieschopné bankám. Dúfajme, že budeme stále veľmi konkurenčným trhom, v ktorom neuvidíme oligopolný zisk a príliš veľa právomocí sústredených v rukách niekoľkých aktérov."
Švédsko nie je jedinou krajinou, ktorá to myslí vážne s vylúčením hotovosti. Podobne aj India sa snaží odstúpiť od tradičných hotovostných transakcií, ale iným spôsobom. Niektorí tvrdia, že extrémnym až brutálnym, keď štát núti ľudí, aby sa preorientovali na digitálne transakcie. Vláda stiahla z obehu niektoré bankovky s vysokou nominálnou hodnotou už pred rokom. Tento krok zasiahol ekonomiku krajiny aj mnoho chudobných ľudí. Indický premiér Narendra Modi vytvoril desiatky bezhotovostných obcí, v ktorých sú bankovky a mince zbytočné. Dokonca existuje aj ministerstvo, ktoré sa venuje riadeniu tejto zmeny. Avšak India je obrovská krajina s približne 270 miliónmi Indov žijúcich pod hranicou chudoby. Je bezhotovostná budúcnosť skutočne žiaduca, aj keď je jej zavedeniu nič nebráni?
Monika Halanová, redaktorka finančného denníka Mint v Dillí, tvrdí, že indická vláda je motivovaná rôznymi faktormi. Hovorí, že to čiastočne súvisí s odstránením peňazí získaných na čiernom trhu, ako aj s financovaním teroru. Týka sa to aj finančného začlenenia a finančnej ekonomiky. "Existujú rôzne dôvody, prečo by ľudia nevstúpili do pobočky banky," vysvetľuje. "Obávali by sa toho, že ich vysmejú, že ich peniaze sú špinavé. Nedôverujú manažérom bánk, že s nimi budú dobre zaobchádzať." Poukazuje pri tom na ďalšiu otázku. Banky vo vidieckych oblastiach nemajú dostatočný počet zamestnancov alebo zdroje. "Ak sa pozriete na spôsob, akým ľudia šetria v najchudobnejších častiach krajiny alebo dokonca v mestskom neformálnom sektore, je to skutočne veľa neformálnych fondov, kde si spravujú ušetrené peniaze vo vlastnej réžii. Veľa ľudí o svoje peniaze aj príde." Ľudia chcú, aby ich peniaze boli v bezpečí, tvrdí, a tak samozrejme chcú vložiť svoje peniaze radšej do bánk, ako mať doma hotovosť. "Potrebujete ponúknuť bankovníctvo chudobným ľuďom spôsobom, akým to oni chcú, nie spôsobom akým sa to robí."
Halanová tiež opisuje, ako digitálne bankovníctvo prostredníctvom lacných mobilných zariadení vyrovnalo podmienky pre menej vyspelých obchodníkov poskytovateľov služieb. Hneď ako klesla cena mobilných telefónov, kúpili si ich predajcovia z ulíc, tesári, zametači – indický prosperujúci podnikateľský duch, pre rast svojho podnikania. Vďaka týmto nástrojom sú teraz schopní robiť to, čo robia bohatí a elita.
Samozrejme, s nárastom digitálnych transakcií sa spája aj otázka bezpečnosti údajov. Kto má prístup k osobným údajom? Platby cez cloud namiesto platby papierovou hotovosťou predstavujú aj takýto globálny problém bez jednoduchého riešenia. "Myslím, že to sú otázky, s ktorými teraz zápasí celý svet aj vďaka Facebooku," hovorí. "Vláda a regulátori musia konať naozaj rýchlo, aby zabránili porušovaniu práva pri nakladaní s citlivými údajmi. Deje sa to po celom svete, dokonca aj v Indii." Vo vzťahu k demonetizácii však zostáva naďalej pozitívna. "Je to ako vybudovanie virtuálnej infraštruktúry … ak má diaľnica alebo železnica schopnosť priblížiť ľudí z biznisu bližšie k sebe, a zvýšiť výkon, to isté platí aj pre technológie. Naozaj si myslím, že ak už je raz technologický džin vypustený z fľaše, ako by ste ho chceli vrátiť späť?"
