oPeniazoch.sk, The Guardian Foto: SITA/AP
Budúca dlhová kríza by mohla byť ešte ničivejšia ako tá, ktorá pred desiatimi rokmi zasiahla krajiny na európskej periférii. Katastrofe by sa však dalo predísť. Svojské riešenie ponúka profesor ekonómie na univerzite v Yale Robert J. Shiller.
Hodnota svetového dlhu sa v roku 2016 vyšplhala na rekordných 164 biliónov dolárov, informoval pred niekoľkými dňami Medzinárodný menový fond. Hodnota dlhu v pomere ku globálnemu HDP je aktuálne 225 %. Prudko rastie objem verejného aj súkromného dlhu. "Ide o veľmi vysoké čísla, ktoré by svet mal vnímať ako varovanie," hovorí ekonóm z MMF Vítor Gaspar. Robert Shiller v tejto súvislosti upozorňuje, že zvyšujúci sa objem dlhu si žiada zmeny na dlhopisovom trhu. "Štáty by mali začať vydávať nové dlhopisy, ktorých istina aj výnosy budú naviazané na výkonnosť národných ekonomík. Tieto nové dlhopisy by mohli vyriešiť problémy, ktorým krajina čelí vo chvíľach, kedy sa ich hospodárstvam nedarí," hovorí.
Myšlienka dlhopisov naviazaných na HDP je jednoduchá. Štátne dlhopisy by sa v mnohom podobali akciám. Dokonca by bolo možné podobne ako v prípade akcií vypočítať ich ocenenie. Pomer P/E, ceny akcie k zisku na akciu, by nahradil pomer P/GDP.
"Vydávanie vládnych dlhopisov naviazaných na výkonnosť ekonomiky možno vnímať ako určitý druh hedžingu. Keby krajiny ako Grécko alebo Írsko vydávali dlhopisy naviazané na HDP, neboli by dlhové krízy, ktoré ich pred desiatimi rokmi zasiahli, ani zďaleka také vážne," tvrdí Shiller.
Vládne dlhopisy naviazané na vývoj ekonomiky nie sú úplnou novinkou, ich emisie ako záchranný nástroj ale zatiaľ vždy prišli neskoro, takže sa minuli účinkom. "Ak sa majú tieto dlhopisy usadiť na finančných trhoch, je potrebné, aby ich vydávanie začalo v čase relatívnej ekonomickej stability, a potvrdila sa tak ich životaschopnosť," dodáva Robert Shiller.
