Buďte opatrní: Pozor na to, čo si vyberiete

, Of dollars and data Foto: TASR/AP;getty imagesthinkstock

Vaše preferencie nie sú stabilné, vyvíjajú sa. Prečo je to dôležité? Môžete prísť o veľa, nielen z hľadiska financií.

Začneme jednoduchým experimentom. Každý účastník musel zoradiť šesť obrazov, ten čo sa im najviac páčil, ohodnotili známkou 1 a ten podľa vkusu asi najmenej vydarený známkou 6. Po krátkom hodnotení im bolo oznámené, že si môžu vziať domov obraz, ktorý ohodnotili trojkou alebo štvorkou. Prirodzene, väčšina si vybrala obraz, ktorý dostal trojku.

O niekoľko týždňov neskôr experiment pokračoval. Účastníkov vyzvali, aby opätovne ohodnotili šesť obrazov. Ukázalo sa, že ten, ktorý si účastník vzal domov (pôvodne ohodnotený známkou 3), sa v novom rebríčku umiestnil na druhom mieste a ten, ktorý si nevzal (pôvodne známka 4), sa v poradí prepadol na 5. miesto.

Asi to bude najskôr preto, že účastníci potrebovali zdôvodniť pred sebou svoj vlastný výber. Snažili sa o lepší pocit, je to ako keby si v duchu hovorili: "ten, ktorý som si vybral, je naozaj dobrý a ten, ktorý som tu nechal, je nafigu."

Ale tak to nie je.

Vedci prizvali do testovacej skupiny aj ďalších účastníkov, s anterográdnou amnéziou. Diagnóza im  neumožňuje vytvárať si nové spomienky a v dôsledku toho majú krátkodobú pamäť len asi na 30 minút. Úloha zostala rovnaká, zoradiť šesť obrazov podľa jednoduchého páči/nepáči a vybrať, či si vezmú domov trojku, alebo štvorku. Rovnako ako kontrolná skupina, aj zástupcovia skupiny s diagnózou si odniesli domov obraz, ktorý od nich dostal známku 3.  A dostali sme k bodu, kedy sa experiment stáva zaujímavým. Namiesto toho, aby vedci čakali týždne, stačilo vyjsť účastníkom von na polhodinku, aby si vyčistili pamäť a mohli sa pustiť do opätovného hodnotenia.

Čo sa stalo, keď účastníci prehodnotili šesť obrazov? Zmenili poradie rovnakým spôsobom ako predchádzajúca „zdravá“ skupina. Obraz, ktorý si vybrali, (pôvodne ohodnotený trojkou), sa posunul na druhú priečku a obraz, ktorý si nevybrali (pôvodné hodnotenie 4), sa posunula na 5. miesto. Urobili to napriek tomu, že si nepamätali, ktoré obraz si pôvodne vybrali!

Prečo je tento výsledok zaujímavý? Dokazuje, že ak sa raz dostanete pre otázku výberu, vaše preferencie sa v budúcnosti zmenia. To je presne to, čo sa stalo s účastníkmi, ktorí si nepamätajú, ktorý obraz ako ohodnotili, ale napriek tomu sa preukázala preferencia pre obraz, ktorý si nepamätajú. Takže nejde o podvedomé klamanie sa, keď si navrávate, že to, čo ste si vybrali, je lepšie ako to, čo ste si nevybrali. V skutočnosti tomu naozaj veríte.

Táto myšlienka je známa od 50-tych rokov 20. storočia a už mnohokrát sa preukázala. Tento koncept sa označuje ako paradigma slobodného rozhodnutia. Je dôležitý, pretože je uplatniteľný v mnohých oblastiach vášho života, či už finančných alebo nefinančných. Pokiaľ ide o finančnú stránku, paradigma vysvetľuje stav, v ktorom si ceníte niečo viac, keď to vlastníte. Rozhodnutím vlastniť niečo (nehnuteľnosť, akcie atď.) podvedome zvyšujete ich význam a hodnotu vo svojej mysli. Toto môže vytvoriť podmienky, ktoré pre z finančného hľadiska poškodzujú. Napríklad nepredávať svoje stratové akcie, alebo nadhodnocovať osobné aktíva, ako je váš byt, či dom. Ale aktíva nie sú ocenené na základe fundamentov, ale podľa toho, koľko je ochotný za ne zaplatiť niekto iný. Určite máte s tým skúsenosť, napríklad keď sa snažíte predať cez inzerciu niečo, čo už nepotrebujete, a pritom ste takmer stopercentne presvedčení, že sa to predá za vašu cenu. V skutočnosti sa ale nik neozve a vy nakoniec musíte spustiť neraz aj polovicu toho, čo ste si mysleli že dostanete.

Takže ako vyvrátiť paradigmu slobodného rozhodnutia? Jediným spôsobom je použiť externý zdroj na vyhodnotenie vašej situácie. Dôveryhodná tretia strana pre vás môže urobiť veľa, aby vám pomohla zviditeľniť vaše predsudky. Napríklad, namiesto stanovovania si ceny vašej nehnuteľnosti (alebo akéhokoľvek iného osobného majetku) použite porovnateľné aktíva na ich ocenenie. Namiesto toho, aby ste držali stratové akcie, zvážte, či by ste si kúpili tieto akcie za ich súčasnú cenu pri súčasných fundamentoch. Jasné, že to nie je jednoduché a to je aj dôvod, prečo je výber jednotlivých akcií tak náročný. V procese využívania externých informácií môžete pracovať proti veľkému množstvu preferencií, ktoré pokrivujú váš úsudok bez toho, aby ste o tom vedeli.

Paradigma slobodného rozhodnutia je nebezpečná, pretože všetko, čo potrebuje, je len jedno rozhodnutie a všetko sa následne zlúči do veľkého problému. To sa vám môže stať bez toho, aby ste si to uvedomovali, pretože jedna voľba zmení vaše preferencie a potom ich ďalšia voľba opäť zmení. Paradigma slobodného rozhodnutia vysvetľuje, ako sa drogy, hazardné hry a iné zlozvyky v spoločnosti pretavujú do závislostí. Malé rozhodnutia môžu neustále meniť vaše predvoľby a vy sa dostanete do špirály mimo kontroly.

Preto je lepšie byť fanúšikom teórie "ani raz", pokiaľ ide o konkrétny druh správania sa (napríklad hazardné hry, drogy, atď.). Väčšina ľudí to raz môže skúsiť a problémy z toho nebudú, avšak, čo ak niečo raz zmení vaše preferencie a dokáže vás to prinútiť, aby ste to urobili znova? Toto je skutočné riziko spojené s rizikovým správaním. Preto buďte pri výbere vždy opatrní.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy