oPeniazoch.sk, fee.org;heritage.org Foto: TASR/AP;getty images
Otázka, prečo sú niektoré krajiny bohaté a prosperujúce, zatiaľ čo iné musia bojovať s chudobou, je tu už po stáročia. Determinanty prosperity sú dané geograficky, kultúrne, historicky, avšak rozhodujúcu úlohu v tomto ohľade zohráva politika a ekonomika.
Voľný obchod a spoľahlivý právny rámec, ktorý chráni súkromný majetok a presadzuje záväzné normy, spolu so zdravými peniazmi, predstavujú nevyhnutný predpoklad pre prosperitu krajín. Vznik a konsolidácia inštitúcií na podporu rastu si vyžiadali v krajinách ako je Spojené kráľovstvo a USA stovky rokov. V ostatných desaťročiach sme však mali možnosť vidieť, že správne zvolené politiky môžu výrazne urýchliť hospodársky rozvoj.
Dobrým príkladom je príbeh pobaltskej krajiny, ktorá začiatkom 90. rokov minulého storočia nastúpila trhovo orientované reformy, ktoré položili základy úspešného prechodu od socializmu ku kapitalizmu. Politická agenda Estónska zahŕňala menovú reformu, vytvorenie zóny voľného obchodu, vyrovnaný rozpočet, privatizáciu štátnych spoločností a zavedenie paušálnej dane z príjmov. Ale nepredbiehajme.
V januári 1992 bolo v Estónsku riadna zima. Koniec komunizmu spôsobil chaos v krajine. Obchody boli úplne prázdne a ruský rubeľ už nemal žiadnu hodnotu. Priemyselná výroba klesla v roku 1992 o viac ako 30 percent – čiže viac ako počas Veľkej hospodárskej krízy 30. rokov 20. storočia. Reálne mzdy poklesli o 45 percent, zatiaľ čo celková inflácia dosiahla viac ako 1000 percent. Ceny pohonných hmôt sa zvýšili o viac ako 10 000 percent. Ľudia stáli v rade niekoľko hodín pri nákupe potravín. Chlieb a mliečne výrobky boli formou prídelu. Pre nedostatok plynu nefungovalo vykurovanie, vláda plánovala evakuovať veľké množstvo hlavného mesta Tallinnu na vidiek. Jediná "inštitúcia" v Estónsku, ktorá sa zdalo, že funguje, bol neformálny trh.
Estónsko bolo úplne závislé od Ruska, ktoré tvorilo 92 percent estónskeho medzinárodného obchodu. Estónsko toho nemalo veľa, čo by dokázalo ponúknuť na svetových trhoch. Sovietska ekonomika zničila životné prostredie Estónska a infraštruktúra bola v katastrofálnom stave. Pre väčšinu zahraničných expertov bolo Estónsko len ďalšou "bývalou sovietskou republikou", bez veľkej nádeje na lepšiu budúcnosť. Ani mnohí Estónci neverili v svetlejšiu budúcnosť. Estónsko potrebovalo urobiť rozhodný krok, alebo skôr obrovský skok cez priepasť. To bol hlavný dôvod, prečo v septembri 1992 v prvých demokratických voľbách od druhej svetovej vojny Estónci zvolili tých, ktorí ponúkali najradikálnejší prerod zo sovietskej minulosti. Správne rozhodnutia prijaté v správny čas môžu poskytnúť krajinám výhody a zaručiť väčšiu spokojnosť voličov prostredníctvom rýchlejšieho rozvoja. Správne rozhodnutia prijaté príliš neskoro sú zvyčajne správne rozhodnutia, ale výsledky nie sú často tak prospešné.
Začiatok hospodárskych reforiem v Estónsku bol podobný ako v iných štátov strednej a východnej Európy (známych aj ako "transformujúce sa ekonomiky"), avšak v niektorých oblastiach to bolo o niečo horšie. Stredoeurópske národy mohli začať reformy skôr, v rokoch 1989-1990, zatiaľ čo estónske reformy začali v rokoch 1991-1992. Táto strata času bola rozhodujúca a umožnila ďalší prepad estónskej ekonomiky.
Prvou skutočnou reformou v Estónsku bola menová reforma v lete 1992. Bola to prvá krajina z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorá zaviedla svoju vlastnú menu. Prostredníctvom systému menovej rady sa estónska koruna stala úplne zameniteľnou od prvého dňa, viazaná bola na silnú nemeckú marku. Stanovenie výmenného kurzu s tak silnou menou vyvolávalo dôveru v estónske hospodárstvo. Avšak na to, aby krajina mohla využiť aj výhodu menovej rady, musela dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Ako politický slogan bolo vyrovnanie rozpočtu pomerne populárne, ale v praxi nie. Vyžadovalo si to radikálne zníženie všetkých druhov dotácií a zníženie veľkosti vládneho aparátu.
Jeden z architektov tejto pro-trhovej agendy bol Mart Laar, estónsky predseda vlády počas dvoch období: 1992-1994 a 1999-2002. Laar tvrdil, že sa inšpiroval bestsellerom Miltona Friedmana Free to Choose, aby mohol realizovať svoj ambiciózny plán reformy voľného trhu. Tieto reformy pripravili pôdu pre neuveriteľný rast životnej úrovne. Dnes je Estónsko podľa Svetovej banky krajinou s vysokými príjmami, je členom EÚ aj eurozóny. Kúpna sila Estóncov sa za posledné dve desaťročia zvýšila o 400 % napriek vážnemu vplyvu finančnej krízy v roku 2008. Okrem toho sa priemerná dĺžka života zvýšila z 66 rokov v roku 1994 na 77 rokov v roku 2016.
Estónsko patrí medzi najvyššie hodnotené krajiny z hľadiska ekonomickej slobody. Štátne financie sú zdravé, čo dokazuje skutočnosť, že verejný dlh predstavuje iba 9,5 % HDP. Pokiaľ ide o trh práce, miera nezamestnanosti Estónska je 5,3 percenta, čo je výrazne pod priemerom EÚ. A nakoniec, jeho efektívny a atraktívny systém dane z príjmov právnických osôb (nerozdelené zisky sa nezdaňujú) pomohli krajine stať sa celosvetovým centrom pre high-tech spoločnosti, podporujúce zahraničné investície a hospodársky rast.
V porovnaní s ostatnými bývalými sovietskymi republikami je pokrok Estónska ešte viac prekvapujúci. Pokiaľ ide o príjmy upravené o paritu kúpnej sily, Estónsko sa dostáva pred krajiny ako je Rusko alebo Lotyšsko s výrazne nad stredným príjmom. Podobný obraz vidíme pokiaľ ide o ďalšie ukazovatele, ako je priemerná dĺžka života alebo miera detskej úmrtnosti, kde Estónsko ukazuje, že hospodársky pokrok má skutočný vplyv na životnú úroveň ľudí.
Estónsko sa dá považovať za dobrý príklad toho, že pokrok človeka je úzko spojený s hospodárskou slobodou. Len pred desiatimi rokmi jednoznačne zaostávalo za väčšinou krajín strednej a východnej Európy, odvtedy ich však predbehlo a rýchlo sa približuje k životnej úrovni starej Európy. Skutočný skok vidíme aj v moderných technológiách, Estónci využívajú na všetko počítače. Daňové priznania je možné zaslať elektronicky, ale najlepšie na tom je, že vyplnenie formulára netrvá viac ako päť minút.
E-government môže byť veľmi efektívnym nástrojom pri vytváraní štíhlej a otvorenej vlády. Vláda používa internet na druhej strane vytvorila priaznivé príležitosti pre nové high-tech podniky. Estónsko sa stalo rodiskom mnohých takýchto podnikov. Najslávnejším estónskym vynálezom je systém elektronickej komunikácie Skype.
"Keď sa pozrieme na prechod Estónska od biedy k prosperite, môžem povedať z osobných skúseností, že úlohou predsedu vlády nie je byť populárny, ale budovať pracovnú koalíciu, mať jasný program toho, čo robiť, a potom mať odvahu urobiť rozhodnutia,“ hovorí Mart Laar, dnes už bývalý premiér Estónska. Realizácia reforiem samozrejme môže spôsobiť, že vláda bude v očiach verejnosti nepopulárna. Vlády, ktoré implementujú takéto politiky, riskujú, že ich volič zbaví skôr či neskôr moci. Ale to podľa Laara nie je dôležité. Zmena krajiny na pozitívnejšiu je oveľa dôležitejšia. „Pri pohľade späť sa dá povedať: bola to špinavá práca, ale niekto to musel urobiť. Ak sa už raz vlak dá do pohybu, nedá sa len tak ľahko zastaviť a to je vlastne jediné, na čom záleží.“
