oPeniazoch.sk, CNBC Foto: TASR/AP
Prezident Donald Trump je synonymom pre "revolúciu", ktorá prebieha v americkej politike a spoločnosti, vyhlásil laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Shiller. Ale nemyslel to v dobrom.
Na tohtoročnom Svetovom ekonomickom fóre v Davose bude s najväčšou pravdepodobnosťou najväčšou atrakciou prítomnosť Trumpa. Uznávaný ekonóm a akademik Shiller, ktorý sa stretnutia tiež zúčastní, vyjadril obavy zo spoločenských a politických zmien, ktoré aktuálne americký prezident presadzuje. "Trump je bohužiaľ revolúciou, ktorá opätovne potvrdzuje nacionalizmus a ukazuje, že Američania nie sú o nič lepší než ktokoľvek iný," povedal Shiller pre CNBC pred fórom. "Pre mňa je to znepokojujúce. Doteraz sme z roka na rok boli optimistickejší, že Kongres sa v ďalšom roku posunie k demokratickej väčšine, ale on by to mohol zvrátiť," dodal profesor ekonómie na Yale University.
WEF sa snaží nájsť spoločný priestor pre globálnych lídrov, tvorcov politík a súkromných a verejných firiem, aby spoločne našli riešenia pre najnaliehavejšie globálne problémy, ako sú klimatické zmeny, nerovnosť a chudoba, teda nie oblasti, na ktoré sa Trumpova politika zameriava. Trump tiež kritizoval elitárstvo, ktoré predstavuje Davos, kvôli účasti boháčov a vplyvných ľudí. Podľa Shillera bude zaujímavé sledovať Trumpovu prednášku pred publikom v Davose. "Tento rok sa chystá do Davosu a vyskúša si svoju rétoriku pred najmenej sympatizujúcim publikom. Ale on má rád sympatizujúce publikum, takže neviem, ako sa mu to podarí zvládnuť."
Davos priťahuje kritiku, niektoré hlasy tvrdia, že sa tam len debatuje a neprináša to žiadnu konkrétnu zmenu. Shiller tvrdí, že témou roku 2018 budú problémy, ktorým čelí svet, konkrétne medzinárodný rast populizmu, nacionalizmu, rasizmu a náboženstva.
Shiller získal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2013, za prácu Ceny aktív na neefektívnych trhoch. Vo svojom výskume poznamenáva, že "ľudský mozog bol vždy veľmi naladený na príbehy, či už faktické alebo nie, na ospravedlnenie prebiehajúcich akcií, dokonca aj takých základných krokov ako sú výdavky a investovanie. Príbehy motivujú a spájajú aktivity s hlbokým precítením hodnôt a potrebami. Rozprávači sa šíria po celom svete ako vírus, často s hospodárskym dopadom: depresia v rokoch 1920-21, Veľká hospodárska kríza 30. rokov 20. storočia, takzvaná "Veľká recesia" z rokov 2007-9 a dnešná sporná politicko-ekonomická situácia, sa považujú za výsledok populárnych rozprávačov príslušných čias," poznamenáva.
"Hoci tieto príbehy je ťažké študovať vedeckým spôsobom, kvantitatívna analýza nám môže pomôcť lepšie pochopiť tieto epidémie v budúcnosti," povedal. "Ľudia z novín vedia, nakoľko je populárne rozprávanie dôležité, ale ekonómovia to nevedia. Tí si myslia že všetko sa deje kvôli nejakému človeku, ktorý vedie centrálnu banku alebo štátnu pokladnicu."
