oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: TASR/AP
Ekonóm Friedrich Hayek hovorieval, že cena v sebe obsahuje informáciu. To platí aj o predaji umeleckého diela za takmer pol miliardy dolárov. Obraz Salvator Mundi sa vydražil za rekordnú sumu, ktorá značne prevyšuje predchádzajúce maximálne ceny. Známy investor Barry Ritholtz sa na stránkach Bloombergu zamýšľa nad tým, aké investičné signály môže táto udalosť vysielať.
Ritholtz tvrdí, že celkom iste nejde o známku bubliny na akciových trhoch alebo toho, že na nich bolo dosiahnuté maximum a teraz sa obrátia smerom dole. Jedna mimoriadna transakcia je síce zaujímavým príbehom, ale nie celým trhom. Podobné príbehy nám môžu povedať niečo o správaní sa určitej skupiny investorov, ale nedokážu "merať emocionálny stav celého sveta". Bubliny odrážajú kolektívne šialenstvo, ktoré na trhu čas od času vzniká. V takom prípade posadne chamtivosť obrovské množstvo ľudí. Vyššie spomínaná transakcia sa namiesto toho stala na trhu, kde sa pohybuje veľmi malý počet odborníkov a investorov. A ukazuje hlavne na skutočnosť, že títo ľudia majú naplnené peňaženky a nie sú schopní všetky svoje peniaze len tak ľahko minúť. Preto sú ochotní ponúknuť šialené sumy za umelecké diela.
Ritholtz však podľa svojich slov aj napriek uvedenému premýšľal o tom, či predaj obrazu predsa len nesignalizuje aj niečo všeobecnejšie. Tvrdí, že moderní umelci ako Picasso, Rothko, Warhol či Basquiat sa na aukciách objavujú pravidelne, impresionisti ako Monet, Manet, Degas, Renoir, Pissarro či Sisley sú na nich tiež pomerne často. V prípade Leonarda da Vinciho ale platí opak, pretože veľká časť jeho diela je umiestnená v múzeách. Cenu v tomto prípade tak značne ovplyvňuje nedostatočná ponuka, z jeho diel sa zachovalo menej ako dvadsať a viac ich už nikdy nevytvorí.
Todd Levin tvrdí, že predajnú cenu vydraženého obrazu vytlačila hore spoločnosť Christie's. Tento aukčný dom podľa neho odviedol vynikajúcu marketingovú prácu a z predajnej ceny tak bol schopný získať celých 50 miliónov dolárov. A svoju úlohu určite zohrala enormná príjmová nerovnosť, ktorá vytvára rad ultrabohatých ľudí. Nehovoríme tu o 1 % najbohatších, ani o 0,1 % z nich. Reč je o 0,001 % najbohatších ľudí, ktorí často pochádzajú z Ázie, kde je enormný hlad po vzácnych umeleckých dielach. Deutsche Welle dokonca hovorí o tom, že predaj obrazu je výsmechom, ktorý len potvrdzuje, aká obrovská priepasť sa vytvorila medzi najchudobnejšími a najbohatšími ľuďmi na svete. Obraz Ježiša, ktorý sa predá za cenový rekord, symbolizuje svet, s ktorým niečo nebude v poriadku.
