Neuveriteľné plytvanie: Jednoduchý krok, ako zredukovať potravinový odpad

Diskusia 10  
Neuveriteľné plytvanie: Jednoduchý krok, ako zredukovať potravinový odpad
Zdroj: quartz;SITA
Foto: thinkstock


13. 11. 2017 - Globálny potravinový systém produkuje abnormálne množstvo odpadu, asi jedna tretina všetkých potravín každoročné končí v koši. Na amerických skládkach a v spaľovniach je jedla viac, ako ktoréhokoľvek iného materiálu.

Slovenské Tesco vlani vyhodilo 2806 ton jedla, ako reťazec informoval na konferencii Foodwaste v Bratislave, až 46 percent tvorili ovocie a zelenina spolu s pekárenskými výrobkami. Plytvá sa aj hotovými jedlami, odpad z nich tvorí osem percent, mliečne výrobky päť percent. Údaje o potravinovom odpade vo Veľkej Británii Tesco zverejňuje štyri roky, najnovšie bude podobne postupovať aj na Slovensku, v Česku, Poľsku, Maďarsku a Írsku. "Dosiahol sa veľký pokrok, ale skutočnosť je taká, že potrebujeme oveľa viac spoločností, krajín alebo miest, ktoré sa zaviažu do roku 2030 znížiť potravinový odpad na polovicu, budú merať a zverejňovať svoje dáta a konať na základe tohto vnímania proti plytvaniu potravinami,“ skonštatoval generálny riaditeľ spoločnosti Tesco Dave Lewis.

Mnohí ľudia si uvedomujú vážnosť situácie a snažia nejakým spôsobom bojovať proti tvorbe tohto druhu odpadu. Napríklad nakupujú ovocie a zeleninu, ktorá nemá požadovaný tvar pre zaradenie do kategórie prvej triedy.

Neuveriteľné plytvanie: Jednoduchý krok, ako zredukovať potravinový odpad

Alebo sa snažia zrecyklovať potraviny na vyhodenie tak, aby ešte dokázali poslúžiť ako surovina pre plnohodnotné jedlo. Ide o dobré nápady, avšak nepostačujúce pre úplné zvládnutie tohto problému. Podstatnou informáciou v boji proti potravinovému odpadu je, že ten sa nevytvára vždy rovnakým spôsobom.

Väčšinou, ak sa hovorí o potravinovom odpade, ilustruje sa množstvo ich hmotnosťou. Spomínajú sa štatistiky o tonách potravín, ktoré každoročne skončia na skládke. Hmotnosť však nezohľadňuje žiadny z negatívnych vstupov alebo výstupov z cyklu výroby potravín. Berie do úvahy jeden kilogram brokolice rovnako ako jeden kilogram hovädzieho mäsa.

V skutočnosti ale na to, aby sa dostalo mäso na pulty potravín, sa musí využiť oveľa viac energie a zdrojov. Dobrým príkladom je voda. Na vypestovanie kila brokolice potrebujete asi 75 litrov vody. Ale na získanie kilogramu hovädzieho je to takmer 4000. To je asi 54 krát viac vody za rovnakú hmotnosť jedla. Ukazuje sa, že všetky náklady potravinového odpadu, či už sú merané prepočtom na spotrebu vody, životné podmienky zvierat, alebo dopadom na ekonomiku a životné prostredie, sa značne líšia v závislosti na druhu potravín, ktoré končia v odpade.

Neuveriteľné plytvanie: Jednoduchý krok, ako zredukovať potravinový odpad

Čím vyššie je výrobok v potravinovom reťazci, tým väčšiu uhlíkovú stopu za sebou zanecháva. Inými slovami, najhoršie sú na tom výrobky živočíšne.

Podľa jednej metaanalýzy 555 systémov výroby použitých pri výrobe 22 druhov potravín, sa pri príprave 20 porcií zeleniny vyprodukuje menej emisií skleníkových plynov ako pri jedinej porcii hovädzieho mäsa. Z toho vyplýva, že ak necháme skaziť porciu hovädzieho je to oveľa horšie ako keď musíme vyhodiť zhnité reďkovky. Ešte horšie sú na tom morské plody. V mnohých environmentálnych faktoroch, vrátane emisií skleníkových plynov, spotreby energie a potenciálu okysľovania, sú v prepočte na kilokalóriu 2-25 krát škodlivejšie.

Neuveriteľné plytvanie: Jednoduchý krok, ako zredukovať potravinový odpad

Napriek tomu, že v rebríčkoch vyhodených potravín kraľuje ovocie a zelenina, stále sa celosvetovo ročne vyhadzuje zhruba 20 % mäsa a mliečnych výrobkov a 35 % rýb. Keď si to premietnete na celkové množstvo, koľko živočíšnych produktov sa skonzumuje po celom svete každý rok, tieto percentá predstavujú milióny zvieracích životov. Stratégie na zníženie potravinového odpadu živočíšneho pôvodu by preto mohli nielen zabrániť mnohým škodám na životnom prostredí, ale zamedziť aj zbytočnému usmrteniu chovných druhov.

Aby sme dokázali účinne bojovali proti potravinovému odpadu, potrebujeme úplne nový rámec. Nie všeobecný, ale taký, ktorý bude brať do úvahy to, čo sa najčastejšie dostáva medzi potravinový odpad. Napríklad vytvorenie určitej hierarchie, ktorá by dokázala vytvoriť rebríček na základe náročnosti pri ich získavaní. Už dávno sa obhajcovia udržateľnosti sústredia na stravovanie, ktoré využíva miestne zdroje, v rámci stratégie na minimalizáciu "potravinovej stopy". Dnes už vieme, že meranie vplyvu potravín na životné prostredie pomocou prepravených kilometrov je príliš zjednodušujúce. Doprava predstavuje len jednu desatinu potravinových nákladov, zatiaľ čo produkcia viac ako 80 %.

Ukazuje sa, že to, čo jeme, je oveľa dôležitejšiu než to, odkiaľ to pochádza. A na tom,  čo vlastne zbytočne zahadzujeme záleží viac, ako na tom, koľko toho zahadzujeme.