oPeniazoch.sk, businessinsider Foto: TASR/AP
Katalánci v nedeľňajšom referende rozhodli, že sa chcú odtrhnúť od Španielska. Väčšina diskusií o potenciálnom "Catalexite" sa sústredila na politické a kultúrne dôsledky. Holandská banka ING sa však zamerala na potenciálny ekonomický vplyv tohto rozhodnutia, ktorý by podľa nej mohol "proporcionálne prekročiť" dosah Brexitu.
Región ukázal, že to so zachovaním svojej kultúrnej identity myslí skutočne vážne. Katalánsko v nedeľu uskutočnilo referendum, v ktorom hlasovalo o nezávislosti, pričom asi 90 % zo zúčastnených bolo za rozdelenie. Účasť dosiahla 43 %. Španielska vláda neuznala výsledok hlasovania dokonca spochybňuje jeho legitimitu.
Ak sa Katalánsko oddelí od Španielska v takzvanom "Katalexite", prepadne región do dlhého obdobia neistoty a môže skončiť horšie, než v prípade Brexitu. "Rovnako ako v prípade Brexitu sme presvedčení, že akýkoľvek Catalexit by vrhol región do dlhého obdobia neistoty a bol by s najväčšou pravdepodobnosťou negatívny pre súkromný sektor," píše ekonóm ING Geoffrey Minne v poznámke s názvom "Katalánsko: náklady na samostatnosť. "
Hnutie za katalánsku nezávislosť je prevažne politické, zástancovia tvrdia, že Katalánsko by dokázalo prosperovať a udržať si svoje tradície pre budúcnosť, ale musí byť oddelené od Španielska. Treba však preskúmať aj ekonomickú stránku "Katalexitu", tvrdí ING. Pokles spotreby katalánskych domácností by bol najmarkantnejším a najrýchlejším dopadom rozdelenia, hovorí ING. „Katalexit by vyvolal neistotu a to by sa prejavilo na správaní sa spotrebiteľov. Nedávne prieskumy ukázali, že 62 % respondentov v Katalánsku uviedlo, že sa" obávajú "budúcnosti svojho regiónu. 31 % odpovedalo, že ich táto otázka znervózňuje ", píše sa v poznámke.
"Je to len jediný krok, ktorý rozdeľuje obavy od predbežného sporenia. Ak sa asi dve tretiny všetkých spotrebiteľov rozhodnú umierniť spotrebu, potom by sa to prejavilo na dopyte domácností. Ak by obavy prerástli do paniky, potom by sa to mohlo prejaviť runom na banky a kapitálovými kontrolami."
Po neistote spotrebiteľov bude nasledovať neistota v súvislosti s podnikovými investíciami v regióne, tvrdí Minne. "Pre investície do podnikov môže byť neistota dokonca dôležitejšia ako pre spotrebiteľov, pretože akékoľvek vnímanie politickej nestability by mohlo ovplyvniť zahraničné investície oveľa viac ako miestne investície."
Vyhlásenie nezávislosti od Španielska by automaticky znamenalo, že Katalánsko bude musieť opustiť Európsku úniu, čo by nevyhnutne spôsobilo problémy ohľadom jeho členstva na jednotnom európskom trhu. "Väčšina zahraničných spoločností, rovnako ako katalánskych, sa obáva, že budú musieť opustiť jednotný európsky trh. Dôsledkom by mohlo byť, že investície sa oneskoria, alebo budú presmerované mimo región," píše Minne.
"Pravdepodobne najviac ovplyvnené spoločnosti sú tie, ktoré vyvážajú do EÚ.V posledných troch rokoch predstavovala EÚ pre Katalánsko 65 % vývozu a 70 % zahraničných investícií," pokračuje Minne.
"Celkovo sa budovanie Katalánskej republiky ukazuje ako drahý projekt a väčšina nákladov, ktoré by mohli byť znížené, závisia od dobrej vôle európskych vlád, vrátane tej španielskej. Stále je ťažké zhodnotiť dôsledky takejto bezprecedentnej udalosti, ale z dlhodobého hľadiska si dokážeme predstaviť, že ekonomické náklady pre Katalánsko by mohli proporcionálne prevýšiť náklady Brexitu pre Veľkú Britániu."
Španielske autonómne regióny odvádzajú dane centrálnej vláde v Madride, ktorá im potom vracia späť časť na zabezpečenie ich výdavkov v zdravotníctve, školstve, na sociálne služby či políciu. Katalánski separatisti sa ale dlhodobo sťažujú, že ich región, ktorý je ekonomicky silný vďaka vývozu a cestovnému ruchu, zo španielskeho rozpočtu dostáva málo. Lídri separatistov sa vyjadrili, že nezávislosť by mohli vyhlásiť v priebehu niekoľkých dní. Takýto krok by bol ale jednostranný a zo španielskeho ministerstva spravodlivosť už prišlo upozornenie, že krajina na presadenie zákona v Katalánsku použije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii.
Každý rok WEF uverejňuje svoju správu o globálnej konkurencieschopnosti, ktorej cieľom je hlbší pohľad na ekonomické zdravie takmer 140 krajín z celého svete. WEF v svojom prieskume požiadala 13 000 vedúcich pracovníkov aby sa vyjadrili okrem iných aj k otázke "ako vo vašej krajine hodnotíte etické štandardy politikov?" Hodnotenie 1 ako "veľmi nízke", zatiaľ čo 7 je "extrémne vysoké".
Priemerné skóre pre Španielsko bolo len 2,2. Krajina sa tak v tejto otázke dostala na 104 priečku zo 137 krajín. Z 34 krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré sa považujú za krajiny s relatívne rozvinutými demokratickými systémami a hospodárstvom sa Španielsko prepracovalo na piatu najnižšiu pozíciu.
Krajiny OECD s najmenej dôveryhodnými politikmi (podľa správy WEF o globálnej konkurencieschopnosti)
Mexiko 127 bodov
Taliansko 122 bodov
Slovenská republika 109 bodov
Grécko 106 bodov
Maďarsko 105 bodov
Španielsko 104 bodov
Poľsko 101. bodov
Slovinsko 92. bodov
Kórea 90. bodov
Česká republika 89. bodov
