Klimatické zmeny môžu nahrávať Rusku: Z energetickej veľmoci poľnolíder

Diskusia 5  
Klimatické zmeny môžu nahrávať Rusku: Z energetickej veľmoci poľnolíder
Zdroj: bloomberg
Foto: TASR/AP


11. 9. 2017 - Rusko je vnímané ako krajina, ktorá okrem ropy a zemného plynu toho veľa svetovej ekonomike ponúknuť nemôže. Pokiaľ by odklon Západu a Číny od tradičných zdrojov energie pokračoval, Rusko by mohlo mať vážny problém. Všetko však môže byť inak.

Rusko by mohlo ťažiť z klimatických zmien. Zo zmien, ktoré vyvolávajú aj jeho energetické zdroje. V budúcnosti by sa tak z neho mohol stať významný exportér obilnín, informuje Bloomberg.

V období medzi júlom 2016 a júnom 2017 vyviezlo Rusko 27,8 miliónov ton pšenice. To je viac ako z celej únie. Dostalo sa tak na prvé miesto vo svete. Podľa amerického ministerstva poľnohospodárstva dosiahnu tento rok ruské exporty 31,5 milióna ton a jeho náskok na globálnom trhu ešte vzrastie. Líderské pozície drží i v oblasti vývozu plodín ak je kukurica, jačmeň a ovos. Spolu s Ukrajinou a Kazachstanom sa Rusko dostáva medzi krajiny, označované ako RUK, ktoré vytvárajú globálny trh obilnín.

Ruské ministerstvo poľnohospodárstva opakovane prehlasuje, že obilniny by sa mohli stať náhradou ropy a tvoriť najvýznamnejší exportný artikel. Kremeľ by síce radšej privítal nejaký technologický boom, ale predikcie týkajúce sa exportu poľnohospodárskych plodín nie sú odtrhnuté od reality. Dôvodov je hneď niekoľko.

Na prvom mieste sú klimatické zmeny a s nimi nárast globálnej populácie. Svetová spotreba obilnín rástla v období medzi rokmi 2011–2016 v priemere o 2,8 % ročne. Podľa International Grains Council sa bude rast do roku 2021 pohybovať na úrovni 2,1 % ročne. Podľa niektorých štúdií by zároveň mala rásť teplota v euroázijských oblastiach, ktoré sa zameriavajú na pestovanie obilnín, čo by znamenalo vyšší výnosy plodín. Klimatické zmeny dokážu rozšíriť osevné plochy aj na také územia, ktoré sa doposiaľ na tento účel nedali použiť.

Klimatické zmeny môžu nahrávať Rusku: Z energetickej veľmoci poľnolíder

Významný vplyv majú aj investície do technológií. V Rusku vzniklo niekoľko obrovských konglomerátov, ktoré dostávajú značnú vládnu podporu a sú vybavené podobnými technológiami ako farmy na Západe. Ide o vertikálne integrované giganty, ktoré sú požehnaním pre ruské exporty. Niektoré štúdie ale uvádzajú ich slabú efektivitu. Podľa nich dokážu hospodáriť meniše farmy s pôdou lepšie a dosahujú vyššie výnosy.

Pokiaľ by sa Rusko vybralo naznačeným smerom, nezbavilo by sa závislosti na vývoze komodít a stále by citlivo reagovalo na globálne ekonomické vplyvy. V rocku 2012 sa ruská pšenica predávala za viac než 350 dolárov za tonu, dnes sa cena pohybuje okolo 180 dolároch za tonu. Poľnohospodárstvo je navyše závislé na vládnej podpore, zatiaľ čo ťažba ropy a zemného plynu naopak podporujú vládne financie. Prekážkou je i stav infraštruktúry, ktorú má pod kontrolou vláda.

V prípade, že by Rusko skutočne dokázalo prejsť na poľnohospodársku produkciu s vyššou pridanou hodnotou, bol by to pre krajinu bezpochybne prínos. Mlieko, mäso, či zeleninu Rusko stále dováža. Ruská vláda sa tomu snaží pomôcť uvalením embarga na západnú produkciu a do určitej miery skutočne uspela. Ruským producentom zatiaľ stále chýbajú skúsenosti a zdroje, ktoré má konkurencia zo Západu. Na druhej strane ide o krajinu, ktorá aj napriek svojmu skorumpovanému autoritárskemu režimu vykazuje obrovskú odolnosť. Nikto by ju teda nemal odpisovať ani v ekonomickej rovine a exporty obilnín sú toho stále jasnejším dôkazom.