oPeniazoch.sk, SITA
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti konštatuje, že aj v nasledujúcich rokoch by si vláda vzhľadom na pozitívny ekonomický vývoj mohla dať ambicióznejšie ciele znižovania verejného dlhu.
Verejný dlh Slovenska síce aj v minulom roku klesal, stále sa však nachádza v prvom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2016, ktorú zverejnila v súlade s ústavným zákonom. Rozpočtová rada zároveň konštatuje, že na pokles dlhu mali významný vplyv jednorazové opatrenia a samotné saldo bez jednorazových vplyvov prispievalo k nárastu hrubého dlhu. Vláda tak podľa rady nevyužila dodatočné pozitívne vplyvy, najmä vyššie ako rozpočtované daňové príjmy, na zrýchlenie konsolidácie.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň v správe uvádza, že naplnenie deklarovaného vládneho cieľa znížiť verejný dlh v roku 2020 na 46 % hrubého domáceho produktu, čím by klesol pod spodnú hranicu prvého sankčného pásma, si vyžiada prijatie dodatočných konsolidačných opatrení. Rada však zároveň konštatuje, že vzhľadom na pretrvávajúci priaznivý ekonomický vývoj a jeho dodatočné vplyvy na rozpočet by sa podiel dlhu na hrubom domácom produkte mohol znižovať rýchlejšie tak, aby klesol pod úroveň sankčných pásiem už pred rokom 2020.
Pokles hrubého dlhu v uplynulých troch rokoch, ktorý podľa aprílovej notifikácie Eurostatu dosiahol vlani 51,9 % hrubého domáceho produktu, pritom podľa zverejnenej správy neprispel k zlepšeniu čistého bohatstva Slovenska. „Čisté bohatstvo sa síce zlepšovalo, prispeli k tomu však iné zložky súvahy verejného sektora, a to najmä pokles implicitných záväzkov v dôsledku aktualizácie daňových prognóz, dlhodobých makroekonomických a demografických predpokladov a skvalitňovanie uplatňovanej metodiky,“ uvádza sa v materiáli.
Rozpočtová rada v správe opäť konštatuje fakt, že vláda stále nezaviedla záväzné výdavkové limity tak, ako to predpokladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Potrebu ich zavedenia pritom podľa rady zvýrazňuje aj vývoj vo verejných financiách v posledných rokoch, kedy sa napriek výraznému nárastu daňových príjmov nad rozpočtované hodnoty nedosiahli ciele deficitu verejnej správy v rokoch 2014 a 2015, prípadne sa deficit zlepšil miernejšie oproti sume dodatočných príjmov, ako sa to stalo v roku 2016.
