oPeniazoch.sk, Bloomberg;BoE Foto: thinkstock
Bez ekvivalentného nastavenia ostatných dôležitých trhov hrozí, že európska smernica MiFID II naruší obchodné platformy v tých krajinách, ktoré reguluje, roztriešti globálne trhy a pravdepodobne zvýši náklady.
Pre finančné trhy je absolútne kľúčovým ekvivalentné nastavenie. Keď sa ich Európska komisia rozhodne, že pristúpi k prísnejšej regulácii, obráti sa to proti nej, pretože nebudú ekvivalentne nastavené aj ostatné dôležité trhy, predovšetkým v USA, Švajčiarsku či v Singapure. Otázkou tiež zostáva, do akej miery implementujú európsku smernicu jednotlivé členské krajiny a či ich všetky implementujú rovnako.
Pre MiFID II sú dôležité dva dátumy. 3. júl 2017 je „deadline“ pre transformovanie smernice do práva jednotlivých národných štátov. Od 3. január 2018 musí byť MiFID II aplikovaná v každom členskom štáte a musí byť už súčasťou uplatňovania v praxi. Avšak dohodnúť sa na ekvivalentných pravidlách v praxi nebýva jednoduché a spravidla už vôbec nie rýchle. Komisia strávila približne štyri roky vyjednávaním s U.S. Commodity Futures Trading Commission, než sa obe strany dohodli na čiastkovom probléme, clearingu derivátov.
Teraz sa hľadáčik presunul do Európy, keďže nie je jasné, akú pozíciu vo vzťahu k jednotnému trhu budú mať po Brexite firmy sídliacej vo Veľkej Británii. Strata tejto ekvivalencie by mohla znamenať roky práce, lebo hrozí, že mnohé firmy budú nútené výrazne reorganizovať svoju štruktúru, respektíve kompletne prestaviť svoje toky, prípadne presídliť inam, a to so všetkými dôsledkami, ktoré s tým súvisia. Mnoho veľkých nadnárodných korporácií má svoje akcie zaknihované na niekoľkých burzách po svete. Avšak nová európska smernica uvádza, že ak sa nejaká akcie obchoduje na nejakej platforme, ktorá je regulovaná prostredníctvom EÚ, potom EÚ investičné firmy musia všetky svoje transakcie sústrediť len tam. Platformy mimo EÚ je možné použiť iba v prípade, ak sú považované za ekvivalentné. To ale znamená, že v prípade neekvivalentních platforiem sa budú niektoré obchody musieť EÚ vyhnúť.
Ako príklad poslúžia akcie Apple na burze Nasdaq v New Yorku. Okrem toho sa ale akcie firmy obchodujú na ďalších burzách, napríklad na frankfurtskej Deutsche Börse Xetra. Kým priemerná denná obchodovaná hodnota akcií Apple v uplynulom roku na burze Nasdaq predstavovala 3,8 miliárd USD, na burze Xetra to bolo len 3,4 miliónov EUR (čo sú cca 4 milióny USD). Vo vyhlásení Deutsche Börse Group sa píše, že očakávajú rozhodnutie o rovnocennosti niekedy začiatkom roku 2018, avšak v tejto chvíli ešte nechcú špekulovať o možnom výsledku.
Obdobné rozhodnutie o rovnocennosti je kľúčové aj pre celosvetový trh s derivátmi, ktorý má objem 483 biliónov USD. Dnes obchodníci po celom svete denne uzatvárajú obchody v amerických dolároch, eurách, japonských jenoch a ďalších menách. Komisia musí zistiť, či burzy mimo EÚ sú predmetom účinného dohľadu a či ich regulačné orgány majú systém v súlade s platformami EÚ. Komisia spolupracuje s CFTC, ktorá má dohľad nad vykonávaním swapov. Keď v roku 2013 vošli obdobné pravidlá USA do platnosti, transatlantické objemy poklesli, pretože veľké banky presunuli biznis z USA do EÚ a teda do kontraktov vyjadrených v eurách.
Regulačné úrady by mali čo najskôr dosiahnuť podrobnú dohodu, aby zabránili negatívnemu vplyvu na likviditu. Pravidlá USA aj EÚ vyžadujú nutnosť reportovať a tiež transparentnosť informácií o obchodoch. Avšak zatiaľ čo regulácia v USA špecifikuje, akým spôsobom má k obchodu dôjsť, koľko cenových ponúk má byť vyžiadaných a pod., pravidlá EÚ vyžadujú iný postup ako docieliť transparentnosť a cenovú súťaž pred uzavretím obchodu. Táto rozdielnosť v pravidlách môže byť ale behom na dlhú trať. Otázkou zostáva, ako budú v týchto prípadoch postupovať banky, hedžové fondy a ďalšie firmy, respektíve aký spôsob si zvolia.
