oPeniazoch.sk, TASR
Takmer stovka jadrových elektrární v Európe dosiahne hranicu svojej životnosti v najbližšom desaťročí. Najväčší problém je s predlžovaním životnosti 15 reaktorov zo sovietskej éry na Ukrajine. S predlžujúcou sa životnosťou ich bezpečnosť klesá a riziko nového Černobyľu rastie. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedala Dana Mareková z neziskovej organizácie Človek v ohrození.
„Najlepšou alternatívou by bolo ich vyradenie z prevádzky. Nedáva ekonomickú alebo bezpečnostnú logiku predlžovanie životnosti zastaraných jadrových prevádzok. Prevádzka starých reaktorov je nebezpečná a riziko katastrofy ako v Černobyle sa zvyšuje,“ vysvetlila Mareková s tým, že Ukrajina už v minulosti predĺžila životnosť reaktorov v jadrovej elektrárni v Záporoží bez toho, aby splnila najzávažnejšie bezpečnostné úpravy.
„Navyše, ak Ukrajina predĺži životnosť 15 reaktorom, nemá žiadnu motiváciu hľadať iné ekonomicky udržateľné alternatívy v energetike,“ zdôraznila Mareková, ktorá si myslí, že jadrové elektrárne nemajú budúcnosť, pretože sú príliš nákladné a rizikové.
„Vybudovanie nových jadrových elektrární s prísnejším bezpečnostným štandardom po Fukušime je veľmi nákladné. Navyše je pritom potrebné zvažovať aj náklady na vyraďovanie z prevádzky, pričom ľudstvo stále nevie, čo robiť s jadrovým odpadom. Okrem toho tie najbezpečnejšie súčasné technológie sa nedajú implementovať do starých reaktorov,“ uviedla Mareková.
V členských štátoch EÚ v súčasnom období existuje 129 jadrových reaktorov, s výrobnou kapacitou 120 gigawattov a priemernou životnosťou 30 rokov. Európska komisia na základe údajov poskytnutých členskými štátmi EÚ vlani odhadla, že bude potrebných 123 miliárd eur len na likvidáciu jadrových elektrární na konci svojej životnosti. Ďalších 130 miliárd eur by bolo potrebných na vyriešenie likvidácie jadrového odpadu. Podľa Marekovej výška takejto kalkulácie nie je argumentom na predlžovanie ich životnosti. „Tieto náklady nás, tak či tak v budúcnosti počkajú,“ uzavrela Mareková.
