oPeniazoch.sk, Speigel;businessinsider;finmag Foto:SITA/AP;TASR/F.Iván
Európska únia pripravuje podľa nemeckého magazínu Spiegel odvetné opatrenia pre prípad, že Spojené štáty zavedú alebo zvýši dovozné clá. Opatrenie by sa mohla týkať napríklad poľnohospodárskych produktov. Oblastí, o ktoré obe strany vedú spory, je ale podľa magazínu oveľa viac.
Týka sa to aj dovozu hovädzieho mäsa zo zvierat, ktoré boli prikrmované hormónmi. Spojené štáty tlačia na Brusel, aby dovoz takéhoto mäsa povolil. Ak tak neurobí, hrozí Washington tým, že by na viac ako 70 rôznych druhov tovaru uvalil dovozné clo alebo ho zvýšil na úroveň vyše 100 percent. Na zozname USA sú bravčové mäso, paradajky, žuvačky, ale napríklad aj motorky s objemom do 500 kubických centimetrov.
Ďalšou spornou oblasťou je dovoz ocele do USA, proti ktorému chce americký prezident Donald Trump rovnako bojovať clami. Aj keď zvažovaný krok je namierený predovšetkým proti Číne, mal by dopad aj na európskych exportérov. Európa je na to pripravená reagovať. "EÚ odpovie primerane, ak USA zavedú reštriktívne opatrenia voči nemeckým alebo európskym oceliarskym firmám," povedala Spiegelu nemecká ministerka hospodárstva Brigitte Zypriesová. "Ak nás to zasiahne, vrátime úder," vyhlásila eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová. Európska odveta by sa v takom prípade mohla týkať amerických poľnohospodárskych produktov, ako je kukurica, sója alebo ryža.
Trump kedysi obviňoval z dumpingových cien ocele Číňanov, ale podiel čínskej ocele sa v Spojených štátoch prepadol a teraz tvorí iba dve percentá dovozov. Američania totiž už voči čínskej oceli pritvrdili antidumpingovými clami. Vlani napríklad americká vláda na plochú a za studena valcovanú oceľ z Číny uvalila clo vo výške 522 percent
Americký prezidnet je ale odhodlaný obdobne pritvrdiť voči terajším najväčším dovozcom ocele do Ameriky, ktorým sú Kanada, Brazília, Južná Kórea, Mexiko, Japonsko a Európska únia. Uvažuje o tom, že proti nim uplatňuje klauzulu obchodného zákona, ktorá umožňuje v záujme národnej bezpečnosti stanoviť clo v neobmedzenej výške. Môže tvrdiť, že keby sa "oceliari všetkých krajín spojili", Američania by nemali oceľ na tanky, lietadlové lode, ponorky, ba ani na svoje oceľové vtáky. Podľa agentúry Bloomberg ozbrojené sily využívajú iba tri percentá americkej ocele.
Tu ale pravdepodobne nejde o bezpečie Ameriky, ale snahu pomôcť oceliarom na americkom severovýchode, kde vysoké ceny americkej ocele a silná zahraničná konkurencia viedli k poklesu počtu pracovných miest. Trump v kampani sľuboval prácu pre domácich oceliarov. Trump je podľa všetkého odhodlaný clá presadiť, ale vraj sa ešte pokúsi prinútiť šéfov exportérov, aby ich oceliari vývoz od Spojených štátov dobrovoľne obmedzili.
Takémuto postupu dávajú prednosť americké korporácie závislé na oceli, ktoré sa boja výrazného nárastu cien svojich výrobkov po zavedení dovozných ciel. Obmedzenie dovozu "citlivými" kvótami by podľa nich ceny tak výrazne neovplyvnilo. Pokiaľ ide o clo, najčastejšie sa spomínajú dvadsaťpercentné tarify a okrem ocele by mali platiť aj pre hliník.
Edward Alden z amerického think-tanku Council on Foreign Relations označil clo na oceľ za "najzávažnejšie obchodné rozhodnutie posledných desaťročí". Môže spustiť sériu odvetných akcií a protiakcií, teda obchodnú vojnu. Odborníci sa obávajú, aby prípadné kroky tohto typu nenaštartovali špirálu neustále nových a nových odvetných opatrení. Celý rad otázok sa tiež spája s nadchádzajúcim summitom G20 v Hamburgu, ktorý by sa mal zaoberať okrem iného práve voľným obchodom a rozdielnymi názormi USA a Európy.
