oPeniazoch.sk, ECB Foto: TASR/AP
V prostredí veľmi nízkych úrokových sadzieb vo všetkých hlavných ekonomikách sveta sa musia centrálne banky viac než kedykoľvek spoliehať na to, aké slová zvolia do svojho slovníka. Aby sa dali čo najjednoduchšie dešifrovať očakávania ohľadom ich ďalších krokov.
Ekonóm Európskej centrálnej banky Gaetano Gaballo považuje za kľúčovú neurčitosť, ktorú ľudia v danom vyhlásení môžu nájsť a s ktorou sa potom snažia popasovať. Keď si nie sú istí, čo vlastne bolo povedané, môžu si pohyby na trhu vysvetľovať ako signál, že takto si obsah vyhlásenia vysvetlili iní. Ak sa k nim dostanú slová, ktoré si dokážu subjektívne vyložiť, môže to neistotu zvýšiť.
Gaballova analýza stojí na jednoduchom modeli, v ktorom subjekty pôsobiace na trhu museli odhadovať budúcu cenovú úroveň, bez toho aby pritom dokázali rozlíšiť, či sú pohyby cien vyvolané šokom zvonka, alebo trhovým očakávaním budúcej cenovej úrovne. Do toho prichádza regulátor alebo iná autorita s vlastnou predpoveďou budúcej cenovej úrovne. Lenže jeho oznámenie je v tomto modeli neúplné, takže ľudia si ho musia rozlúsknuť po svojom. Inými slovami, nad jeho obsahom sa v podstate nezhodujú.
Úplne bezradní ale nie sú, majú k dispozícii aktuálnu cenu, čoby známku súhrnného očakávania budúcej ceny. Tento signál ale obsahuje šumy a zreteľný ani zďaleka byť nemusí. Môžu sa v ňom prejavovať šoky, ktoré účastníci trhov nepozorujú, a navyše sa nemusí nijako vzťahovať k budúcej úrovni cien. To, ako trh informáciu od autority prebral, trhová cena dokonale neodhaľuje. Obsahuje ale informáciu, ktorá jednotlivcom pôsobiacim na trhu môže pomôcť usúdiť, ako ju interpretovali iní.
Čo z toho vyplýva? Reakcia na trhovú cenu je najväčšia, keď je konkrétnosť oznámenia len "stredná". Keď oznámenie žiadnu informačnú hodnotu nemá, nereagujú ľudia na trhu na nič, teda ani na vydané oznámenie, ani na trhovú cenu. Keď je naopak oznámenie veľmi konkrétne, potom plne reagujú na neho, a trhová cena ich nezaujíma. Žiadnu ďalšiu informáciu než tú, ktorá je v samotnom oznámení, totiž nepotrebujú. Keď je ale oznámenie presné len čiastočne, inými slovami, keď prináša iba vágnu informáciu, reagujú na samotné slová, aj na trhovú cenu. Oboje totiž považujú za užitočný signál, ako svoje očakávania ešte viac zdokonaliť.
