oPeniazoch.sk, cetelem Foto: TASR/R.Hanc;H.Mišovič
Naša ekonomická situácia je nejasná. Môžeme si dovoliť žiť ale bez vyskakovania. Naše deti si zvykli, že dostanú len to, čo nevyhnutne potrebujú, naše rozpočty sú obmedzené.
Najväčší vplyv na ekonomiku, hospodárstvo a spotrebu má dôvera. Od hospodárstva závisí spotreba domácností a investície podnikov. Neistota vo všeobecnosti vyvolá vyčkávanie ekonomických aktérov a brzdí rast.
Dôvera sa výrazne zhoršila vo väčšine európskych krajín v priebehu krízy. Podstatnou sa teda stala otázka ako ju obnoviť. Barometer spotreby Cetelem 2017 ukazuje, že aj keď je úroveň dôvery veľmi nízka, zďaleka nie je nič stratené. Pomaly sa apetít konzumu zobúdza, napriek stálemu trendu sporenia. Chuť viac míňať sa pomaly vracia spred roka 2008.
– 46 % opýtaných Európanov plánuje minúť viac a
– 41 % chce zasa viac sporiť (hlavne krajiny východnej Európy, vrátane Slovenska),
– 71 % Európanov cíti, že ceny išli oproti roku 2016 hore, čo potvrdzuje ich obavu, či budú môcť míňať.
Dôvody znepokojenia v Európe
Dve slová najviac uvádzané Európanmi pre objasnenie ich duševného rozpoloženia sú nedôvera (35 %) a znepokojenie (34 %). 34% Európanov vyhlasuje, že holduje spotrebe menej z dôvodu chýbajúcej dôvery v budúcnosť. Nedôvera a neistota sú v priamej úmere s konzumným apetítom. Vďaka nečakaným prekvapeniam a škandálom okolo Subprime krízy, Enron afére, Volkswagenu, ľudia neveria značkám, ktorým predtým verili. Brexit a Donald Trump len umocnili, že nič nie je nemožné.
Kontrola migrácie, zníženie všeobecnej bezpečnosti, terorizmus, zdravotný systém a schopnosť krajiny sa reformovať sú top témy, ktorými sa Európania najviac zoberajú. Budúcnosť nasledujúcich generácií je takisto dôvodom znepokojenia pre 73 % Európanov. Brexit znepokojuje 63 % Európanov.
Iba 11% Európanov prehlásilo, že dôveruje svojim politikom. Európou sa všeobecne šíri nedôvera v politikov a médiá. Najväčšia dôvera v médiá je v Dánsku (61 %), oproti 40 % európskeho priemeru. Sociálne siete vzbudzujú dôveru u 31 % Európanov.
Až 59% európskych zákazníkov stále kontroluje svoj rozpočet a míňa veľmi konzervatívne. 45 % sporí na „horšie časy“.
Nedôvera v budúcnosť = príčina „nemíňania“
85% Európanov dôkladne premýšľa pred nákupom. Slováci sú v tomto so svojimi 91% najopatrnejší!
Ekonomika je najdôležitejší faktor na zmenu tejto špirály strácajúcej a ubúdajúcej dôvery. Zvýšenie platov (40 %) a pokles nezamestnanosti (32 %) sú dva najviac Európanmi uvádzané faktory, schopné obnoviť ich zvýšenie dôvery. Páky zvýšenia dôvery v Európe podľa prieskumu patria : rodine, značke a zdieľanej ekonomike.
Rodinný kruh je prvý vektor dôvery. Pre Európanov (92 %) je dôvera spojená s rodinou tesne pred priateľmi (88 %). Najviac dôverujú spotrebitelia svojmu blízkemu okoliu pre získanie odporúčaní pre nákup výrobku (87 %).
Takmer každý druhý Európan (46 %) prehlasuje, že dôveruje značkám. Kvalita výrobkov (78 %), povesť (55 %), skúsenosť (52 %) ale takisto aj etické kritériá (33 %) sú nespochybniteľné pre vytváranie dôvery u spotrebiteľov. Dôvera v značky otvára cestu pre neplánované nákupy pri 51 % Európanoch a vyvoláva dôveru pri 71 % z nich. Nakoniec 67 % z nich je ochotných zaplatiť viac za značku, ktorej dôverujú. „Značka buduje dôveru“ v tejto neistej ekonomickej a sociálnej klíme. Značky reprezentujú silný zdroj dôvery u každého druhého Európana, pričom Rakúšania a Slováci sú najkonzervatívnejší. Najviac sa to týka oblasti technológií a športu.
Dôkazy uspokojujú
Na ustátie dôvery, by značky nemali sľubovať nesplniteľné. Musia komunikovať racionálne a dokazovať svoje tvrdenia.
– 70 % zákazníkov si tovar neobjedná, ak nedôveruje značke,
– 78 % Európanov prirovnáva kvalitu a servis k top kritériám,
– 55 % Európanov na čele so Slovenskom kladie imidž značky a reputáciu na 1. miesto. Etika a sociálna responzibilita sú ďalšími top kritériami.
Až 63 % Európanov a 68 % Slovákov sa spolieha na názory a vyjadrenia spotrebiteľov na internete, pred radami predavačov v obchode (52 %). Menej ako 35 roční sa ešte viac spoliehajú na názory a vyjadrenia spotrebiteľov na internete (74 %). Okrem toho už nie je v móde dať len na jeden názor, zákazník využíva tzv. cross chanel – sumár viacerých názorov. 60% spotrebiteľov si tovar najprv prezrie v kamennom obchode, po zvážení a posúdení informácií o produkte na webe, následne ukonči objednávku on-line. Posledným ovplyvňujúcim faktorom je aj termín dodania.
Dôvera v zdieľanú ekonomiku
Takmer 6 Európanov z 10 (59 %) má dôveru v nákup a predaj predmetov medzi súkromnými osobami. Menej ako 35 roční sú ešte viac pozitívne naklonení, nachádzajúc sa viac ako 10 % nad celkovým priemerom vo všetkých oblastiach zdieľanej ekonomiky (nákup predmetov 54 %, výmena tovaru a služieb 42 %, prenájom bytov 26 %, zdieľanie vozidiel 24 %).
Ako vychádza v štúdie Slovensko
– 57 % Slovákov trápi plat,
– 68 % opýtaných nemá na míňanie prostriedky,
– 46 % šetrí na „zlé časy“.
– 55 % by uvítalo lepšie prosperujúcu ekonomiku,
– 33 % trápi sociálna nerovnosť a bezpečnosť,
– 25 % kontrolovaná migrácia.
„Strata dôvery a veľmi prudérna spotreba“, aj tak možno charakterizovať vo všeobecnosti Slovákov v rámci spotrebiteľskej charakteristiky. Slováci veľmi svoje názory nemenia. Sú jediným národom z celej štúdie, ktorý vidí situáciu horšie ako minulý rok. Je to reakcia na rôzne oblasti, no najmä na inštitúcie ako súdnictvo, vláda, vzdelanie a zdravotníctvo. Len 44 % Slovákov vidí svoje osobné podmienky lepšie. Sme národ opatrný. Trvá nám najdlhšie, kým sa rozhodneme pre kúpu. Dlho zvažujeme za a proti, najviac spomedzi Európanov nedokončíme objednávku, ak nedôverujeme značke. No najviac by sme si želali, aby sme mohli viac míňať. Na rozdiel od ostatných rokov, sme viac ochotní poskytnúť osobné údaje.
