oPeniazoch.sk, the atlantic Foto: TASR/AP;SITA/AP
Amerika je krajina, ktorá oslavuje bohatstvo. Je to tiež krajina, kde milióny ľudí zápasia denno- denne o prežitie. Bez akejkoľvek skutočnej nádeje na prosperitu, bez svetlej budúcnosti.
Fotografka Lauren Greenfieldová strávila posledných 25 rokov zdokumentovaním postojov Američanov k peniazom. Zaoberá sa témami ako je konzum, normy pre imidž, či expanzia kreditného dlhu a Veľká recesia. Vo svojej najnovšej knihe Generation Wealth zdokumentovala ostatné štvrťstoročie americkej posadnutosti a túžby po peniazoch a materiálnych statkoch. A čo sa stane, keď prídu o všetko.
Bohatstvo, úspech, lesk, luxus. Kniha je viazaná v zlatom hodvábe, je to krásne aj dostatočne ironické. "Používam jazyk bohatstva a luxusu, aby som vyrozprávala príbeh. Často som sa snažila vystihnúť extrémne momenty, ktoré odhaľujú kultúru, v ktorej žijeme,“ vysvetľuje.
Američania nie sú ako iné národy, kktoré neznášajú bohatých, pretože oni si predstavujú, že sa nimi raz stanú. Na rozdiel od niektorých iných kultúr, ktoré nemajú v obľube bohatých, alebo nadradenú triedu, Američania bohatstvo obdivujú. Greenfieldová to zachytila už na začiatku svojej práce, v reaganovských 80. rokoch. V kapitole "Jeseň" nájdeme hrdinu Chucka, ktorý pracoval v továrni GM. Tá ale skončila v jeho meste, čo predstavovalo skutočnú stratu a utrpenie, najmä pre mužov, živiteľov rodín. Stratili nielen prácu, ale aj nádej na prácu. Všetky pre Chucka dôležité veci, ktoré ho urobili úspešným človekom, dom, solárium v jeho dome, nové auto pred domom, to všetko je náhle preč. Odkazom týchto záberov je, že ľudia žijú v ilúzii. Veľa obrázkov v knihe vypovedá o tom, ako žijú ľudia vo svojom vysnívanom svete.
Autorka vyrastala v Kalifornii, v bezprostrednej blízkosti bohatstva, ale nebola nevyhnutne jeho súčasťou. Tam začína príbeh Greenfieldovej. "Môj prvý projekt bol o tom, ako som vyrastala v LA a prvá kapitola knihy Fast Forward skutočne vyšla z mojej vlastnej skúsenosti. Moji rodičia sú profesori, akademici, a žili sme v Benátkach. Keď som mala 11 rokov, dali ma do súkromnej školy. To bolo prvýkrát, čo som sa ocitla vo svete extrémneho bohatstva a typu bohatstva v štýle 80. rokov. Vyrastala som v strednej triede s mnohými privilégiami ale bez akýchkoľvek štandardov. Moji rodičia si skutočne cenili vzdelanie aj možnosti cestovania, ale to, čomu nevenovali pozornosť, bolo oblečenie od módneho návrhára, alebo že by som mala na svoje 16-te narodeniny dostať vlastné auto. Cítila som túžbu po týchto veciach. Ale keby som mala všetko, čo som potrebovala, a stále cítila, že nemám dosť, potom, pýtam sa, aká silná je táto kultúra?“ rozpráva Lauren Greenfieldová pre The Atalantic.
Greenfieldová opisuje, ako sa porovnávala so susedmi, a usilovala sa dosiahnuť to, o čo mali oni viac. Ako sa začala čoraz viac pozerať na televíziu a spoznávať televízne postavičky, ktoré na tom boli ešte lepšie ako jej susedia a usilovať sa o to, aby bola taká, ako sú ľudia v televízii. Niečo ako držať krok s Kardashiankou. "Dnes je životný štýl v televízii a v médiách dominantnejší, a keď ste tomu vystavení, myslíte si, že tí ľudia majú viac ako vy a to stimuluje túžbu,“ opisuje.
Greenfieldová sa venovala fotkám z modelingu, kde videla, čo sa vyžaduje, ak sa hovorí o dokonalej postave a telesnej imidži v reklame. "V kontexte tejto práce som začala skúmať, ako kapitalizmus zneužíva tieto neistoty, že neistoty telesného obrazu predstavujú skutočne skvelú techniku na vytvorenie veľmi nadšených zákazníkov. Ak niekomu poviete, že sú niečo menej a ako im to pomôže nejaký výrobok napraviť, máte pre tento produkt skvelých spotrebiteľov. A keď je to napravené, je tu ešte niečo, čo treba napravovať. Takže neistota poháňa konzum takým spôsobom, že sa stane návykovým. Nikdy sa do cieľa nedostanete a nikdy sa nedostaví uspokojenie cestou, akou sme si mysleli, že ho dosiahneme.“
Podľa fotografky sa všade nájde protipól toho, čo sa práve cení. Nie sú to len chudobní v spoločnosti, ktorá oslavuje bohatstvo, sú to aj mladí, v spoločnosti, ktorá si cení vedomosti a zrelosť, alebo starší v spoločnosti, ktorá je posadnutá mladým telom.
"Veľa ľudí v tejto knihe nie sú skutočne boháči. Práca naozaj prináša úsilie odkryť vplyv bohatstva a blahobytu na naše hodnoty,“ hovorí Greenfieldová, pričom sa opiera o citát írskeho ekonóma Davida McWilliamsa, že dlh v nás vyvoláva pocit bohatosti, zatiaľ čo nás vlastne ochudobňuje. Veľká časť Greenfieldovej príbehu je o tom, ako sa ľudia chcú cítiť bohatí. A na to stačí vysnívaný svet, bez ohľadu na to, čo v skutočnosti vlastníme, alebo čo sme schopní splácať. Až kým nepríde kríza. "To je príbeh z ktorého sa všetci chceme poučiť. Ekonóm David McWilliams povedal, že pády sa prezentujú, ako by sme všetci spolu ochudobneli. Ale v skutočnosti je to príležitosť pre bohatých, aby si mohli kúpiť aktíva tých, čo práve ochudobneli."
Posledná kapitola knihy nesie názov "Make It Rain" a zachytáva obdobie po recesii v klube v Las Vegas, kde ľudia minú aj 50 000 dolárov za noc. Alebo v striptízovom klube v Atlantde, kde sa doslova vyhadzujú tisíce dolárov vo vzduchu, aby si ich dievčatá pozbierali z podlahy. Na pozadí tohto všetkého sa autorka snaži prezentovať rast nerovnosti. "Účelom knihy je ukázať pohľad ľudí v týchto extrémnych situáciách. Poučiť sa z ich pohľadov. Ak sa ako kultúra, ako celok, neriadime na základe týchto poznatkov, sme na neudržateľnej ceste.“
Prezriete si knihu, zasmejete sa, a keď popremýšľate nad tým, o čom je vlastne tento neočakávaný príbeh šialených ľudí, uvedomíte si, že to nie sú až takí blázni. Nakoniec sa s nimi nečakane stotožníte. "Myslím si, že existuje veľa návykových vlastností, ktoré uvidíte v tejto knihe, od nákupov až po plastickú chirurgiu a dlh. Je to druh patológie našej doby, voči ktorému je len málo z nás imúnnych.“
Lauren Greenfieldová (1966) je oceňovaná fotografka a filmárka. Jej prvý dokument Thin (2006) bol uvedený v súťaži na festivale Sundance a nominovaný na cenu Emmy za najlepšiu réžiu. Na London Film Festivale získala prestížnu Cenu Johna Grierson za najlepší dokument. Jej krátka snímka Kids + Money (2008) bol takisto premietaný na festivale Sundance a na niekoľkých ďalších prehliadkach získal niekoľko cien. V roku 2011 nakrútila dokument Beauty Culture a v tom istom roku bola ocenená za najlepšiu fotografickú výstavu roka. Časopis American Photos Magazine ju navyše zaradil medzi 25 najvýznamnejších súčasných fotografov. So snímkou Versaillská kráľovná získala Cenu za réžiu.
